Agrorezort predstavil svoj návrh memoranda o lese,od plánu envirorezortu sa líši

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná

Foto: TASR

Agrorezort prišiel so svojou predstavou o národnom memorande, ktoré má priniesť rámcovú stratégiu pre spoluprácu s envirorezortom pri ochrane lesov na Slovensku. Šéf envirorezortu László Sólymos (Most-Híd) poslal jeho návrh ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej (nominantka SNS) koncom septembra. Agrorezort teraz zverejnil návrh memoranda s iným znením podľa jeho predstavy.

Požaduje, aby sa k obsahu memoranda mali možnosť vyjadriť všetky dotknuté strany. „Obviňovanie jednej či druhej strany zo vzniknutej situácie nás vpred neposunie. Tento dokument je základom pre vyriešenie zložitej situácie v lesoch, ktorú spôsobili predchádzajúce vlády prijímaním nekoncepčných a neraz protichodných zákonov. Vzhľadom na jeho význam je však nevyhnutné, aby sa k nemu mali možnosť vyjadriť a poskytnúť argumenty všetky zúčastnené strany,“ uviedla Matečná.

Dohodu čaká dlhá cesta

Ministerstvo životného prostredia jej návrh zatiaľ nemá, podľa hovorcu Tomáša Ferenčáka sa o ňom dozvedeli cez médiá. „No už teraz je evidentné, že v niektorých bodoch je pohľad oboch rezortov výrazne vzdialený. A čaká nás dlhá cesta,“ skonštatoval.

Memorandum má byť podľa agrorezortu hlavným nástrojom riadneho manažmentu prírodných zdrojov pri rešpektovaní osobitostí ochrany prírody a krajiny, rozvoja vidieka a zachovania tradičných foriem hospodárenia. „Má rešpektovať trvalo udržateľný rozvoj a vytvárať podmienky na uspokojovanie potrieb súčasných a budúcich generácií. A to v harmónii medzi rovnovážnym uplatňovaním ochrany prírodných hodnôt slovenských lesov a ich prírodného dedičstva a rozvojom zelenej ekonomiky a zlepšovaním sociálnych podmienok miestneho obyvateľstva v regiónoch,“ priblížil jeho hovorca Vladimír Machalík.

Zaskočený envirorezort

Envirorezort zarazilo, že pre zachovanie lesov a chránených území má byť vhodné pokračovanie v doterajšej starostlivosti a spôsobe hospodárenia. „Nestotožňujeme sa s názorom, že doterajšia starostlivosť o lesy najmä v chránených územiach by sa nemala meniť. Presne naopak. Preto aj ministerstvo životného prostredia v septembri otvorilo na agrorezorte diskusiu, ktorej cieľom je posilniť ochranu našich najvzácnejších lokalít, nadradiť v nich záujmy ochrany prírody nad ťažbu dreva,“ reagoval Ferenčák.

Agrorezort tiež trvá na tom, aby sa v rámci memoranda vyriešila aj zonácia chránených území. „A to najmä nášho najstaršieho národného parku vo Vysokých Tatrách, ktorého zonáciu už 15 rokov obchádzajú všetci ministri životného prostredia. Spoločne stanovme jasné pravidlá tak, aby si zelené a zdravé lesy a výrobky zo slovenského dreva mohli užívať po nás aj naše deti a deti ich detí,“ doplnila Matečná.

Úspešná iniciatíva My sme les

Envirorezort to vníma ako prísľub konštruktívneho prístupu k zonácii. „Tak ako v Tatranskom národnom parku, tak i napríklad pri Karpatských bukových pralesoch sú práve lesy v správe agrorezortu rozhodujúcim faktorom. Odpoveď pôdohospodárov tak vnímame ako signál, že lesy v správe agrorezortu sa stanú konštruktívnym spojencom pri vyhlasovaní zonácií. Obzvlášť aktuálne je to pri Karpatských bukových pralesoch,“ doplnil Ferenčák.

Na okamžité a rázne kroky na zastavenia ničenia posledných zvyškov prirodzených horských lesov na Slovensku vyzvali vládu v septembri opakovane desiatky odborníkov a mimovládnych organizácií. Problém vidia v „masívnej ťažbe“ a výstavbe lesných ciest.

Žiadajú, aby sa zvýšila rozloha prísne chránených území. Na situáciu v lesoch a národných parkoch reaguje aj iniciatíva My sme les, ktorá sa stala najúspešnejšou online environmentálnou podpisovou akciou na Slovensku. Doteraz ju podporilo viac ako 62.000 ľudí. Výzvou má politikom ukázať, že téma slovenských lesov sa týka celej verejnosti.

Môže vás zaujímať

Pasívne saldo agroobchodu za január až august medziročne stúplo o 32,6 %