Aktuálny stav v bývaní je vo veľkej miere odrazom zmien po roku 1989

Ilustračné foto

zdroj: TASR

Aktuálny stav v bývaní na Slovensku je vo veľkej miere odrazom zmien po roku 1989. Znamenalo to ukončenie podpory systému štátnej komplexnej bytovej výstavby a následný výrazný prepad bytovej výstavby, ale aj masívnu privatizáciu bytového fondu.

Aktuálny stav v bývaní na Slovensku je vo veľkej miere odrazom zmien po roku 1989. Znamenalo to ukončenie podpory systému štátnej komplexnej bytovej výstavby a následný výrazný prepad bytovej výstavby, ale aj masívnu privatizáciu bytového fondu. Pre TASR to v reakcii na informácie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR o výstavbe nájomných bytov v pondelok uviedlo Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR.

Štát na tento stav reagoval v roku 1994 prijatím prvej koncepcie štátnej bytovej politiky, na ktorú nadväzuje aj aktuálna Koncepcia štátnej bytovej politiky do roku 2020.

ANKETA: Toľkoto si mesačne vieme ušetriť?!

Najaktívnejšia podpora štátu smeruje do zvyšovania dostupnosti nájomného bývania. Významným bolo v roku 1996 založenie Štátneho fondu rozvoja bývania a v roku 1998 zavedenie Programu rozvoja bývania. „Kombináciou týchto zdrojov sa podarilo naštartovať bytovú výstavbu vo verejnom nájomnom sektore. Mestá a obce za dané obdobie postavili už viac ako 40.000 bytov,“ konštatovalo MDV.

V súvislosti s informáciou od NKÚ, že počet dokončených obecných nájomných bytov v SR klesol z 2305 bytov v roku 2009 (12,24 %) na 359 v roku 2016 (2,29 %), ministerstvo uviedlo, že Štatistický úrad SR vykazuje ukazovateľ dokončených bytov v nadväznosti na počet vydaných stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí konkrétnemu subjektu. „Znižujúci sa počet dokončených, ale aj začatých bytov vo vlastníctve obce oproti predchádzajúcim rokom je spôsobený zvýšeným záujmom miest a obcí zabezpečovať byty pre svojich obyvateľov nie prostredníctvom výstavby, kde celý proces výstavby zabezpečuje samospráva, ale preferujú kúpu už hotových projektov,“ dôvodí. V uvedenom prípade je stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie vydané súkromnému zhotoviteľovi, dodáva.

Podpora štátu do vlastného bývania podľa ministerstva smeruje predovšetkým do obnovy existujúceho bytového fondu. „Dlhodobo sa na Slovensku ročne dokončí okolo 15.000 bytov, z nich je približne 10 až 15 % vo verejnom nájomnom sektore. Zároveň je na Slovensku asi 1,8 milióna obývaných bytov. Znamená to, že celkovo ročne pribudne menej ako 1 % bytového fondu, z toho iba malá časť tvorí nájomný sektor,“ priblížilo MDV. Z toho je zrejmé, že slovenský trh, aj s podporou štátu, nedokáže vyprodukovať ročne oveľa viac nových bytov, ktoré by uspokojili potreby obyvateľstva, je preto nevyhnutné zachovať a zlepšovať kvalitu existujúceho bytového fondu, uvádza rezort.

K novej úprave príspevku na bývanie uviedlo MDV, že by mala stanovovať podmienky pre jeho získanie najmä v závislosti od počtu členov domácnosti, úhrad súvisiacich s bývaním a príjmovej situácie členov domácnosti. Je nutné podotknúť, že aj nová úprava príspevku so sebou môže niesť riziká a vo výsledku nemusí viesť k zvýšeniu dostupnosti bývania, upozornilo.

Minister práce a minister výstavby majú úlohu, podľa uznesenia vlády č.13/2015, vypracovať novú právnu úpravu príspevku na bývanie s termínom do 31. decembra 2018, uzatvára rezort.

Slovenské firmy v daňových rajoch, kde ich je najviac?

V krajinách Európskej únie sa podiel nájomných bytov pohybuje od 19 % do 62 % z celkového bytového fondu. Na Slovensku je to približne 6 %, čo nepriaznivo vplýva na možnosti mobility pracovnej sily, podporu bývania mladých rodín či hendikepovaných občanov. Je to jedno zo zistení medzinárodného projektu BIEP (Benchmarking Information Exchange Project), do ktorého sa zapojil NKÚ. Kontrolóri konštatujú, že v SR príspevok na bývanie nezohľadňuje rozdiely vo výške nájomného a je presne určený 55,80 eura pre jednočlennú domácnosť a 89,20 eura pre viacčlennú domácnosť).

 

Môže vás zaujímať

FOTO: Plénum nie je uznášaniaschopné, nemôže rozhodnúť o návrate zlata