Bane na hornej Nitre nemožno uzatvoriť ihneď, uviedol Raši

Predseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši

foto: TASR

Uhoľné bane na hornej Nitre nemožno uzatvoriť ihneď, a to tak z hľadiska energetickej bezpečnosti, ako aj z hľadiska potreby zabezpečiť elektrinu pre priemyselné podniky, ktoré v regióne fungujú. Uviedol to po rokovaní vládneho kabinetu podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši, za účasti ministra hospodárstva Petra Žigu (obaja Smer-SD) a podpredsedu Európskej komisie (EK) Maroša Šefčoviča.

aktualizované: 15:47

„Z hľadiska energetickej bezpečnosti, z hľadiska priemyselných podnikov, ale aj obyvateľov, ktorí tam žijú, môže dôjsť k ukončeniu všeobecného hospodárskeho záujmu až k roku 2023. My musíme postupovať tak, aby sme zabezpečili fungovanie daného regiónu aj z hľadiska dodávok elektriny, aj z hľadiska tepla, ktorým je zásobované mesto Prievidza. Hlavným dôvodom je však to, aby sa ľudia, ktorých sa môže postupný útlm ťažby uhlia v budúcnosti dotknúť, dostali možnosť adekvátnej pracovnej náhrady,“ povedal Raši.

„My sme fixovaní na rekonštrukciu trafostanice v Bystričanoch, kvôli zabezpečeniu energetickej bezpečnosti na hornej Nitre a kvôli dodávkam tepla,“ doplnil Žiga na otázku, prečo je ukončenie všeobecného hospodárskeho záujmu až v roku rokom 2023. Rozhodnutie má podľa neho aj sociálne dopady. „Dnes pracuje v hornonitrianskych baniach asi 4000 ľudí, s čím súvisia rôzne služby. Chceme, aby títo rôzni malí a strední podnikatelia, ktorí ich zabezpečujú, mali čas transformovať sa, respektíve nájsť si iných odberateľov, ako sú hornonitrianske bane,“ vysvetlil Žiga.

Vládou schválený materiál bude podľa Žigových slov transformovaný v prvom kvartáli 2019 do konkretizovaného akčného plánu. „Mám pocit, že vláda postupuje tak, aby neohrozila hornú Nitru z hľadiska sociálno-ekonomickej situácie, a aby zároveň zabezpečila aj energetickú bezpečnosť pre obyvateľov regiónu,“ podčiarkol Žiga. Podľa Šefčoviča je schválenie materiálu „plne v súlade s filozofiou Európskej komisie a v súlade aj s fungovaním platformy založenej v minulom roku pre pomoc baníckym regiónom“. EK podľa neho poskytne na konzultácie, ktoré sa týkajú trasformácie hornej Nitry, grant vyše 300.000 eur.

„Reformné kroky, na ktoré by sa mal zamerať akčný plán, sú najmä zlepšenie cestnej a železničnej infraštruktúry regiónu, zamestnanosť a rekvalifikácia pracovníkov z regiónu, využitie inovačného potenciálu, revitalizácia bývalých baní, ako aj rôzne iné formy zamestnania. Toto budú hlavné oblasti, na ktoré sa chceme s vládou SR a s lepším využitím fondov, ktoré sú k dispozícii, zamerať,“ ozrejmil Šefčovič.

Vicepremiérovi Rašimu pribudli kompetencie v regionálnom rozvoji

Podľa Žigu Slovensko vyrába z hornonitrianskeho uhlia len približne 5 % svojej elektriny. Napríklad v Poľsku je tento podiel asi 80-percentný a v Nemecku po zatvorení atómových elektrární je podiel elektriny vyrobenej z uhlia viac ako 40-percentný.

Z materiálu „Problematika transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny“ z dielne Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) a Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorý v stredu schválila vláda vyplýva, že tzv. všeobecný hospodársky záujem (VHZ) pri ťažbe domáceho uhlia by sa mal skončiť v roku 2023, teda nie v roku 2030, ako sa predpokladalo doteraz.

Paroplynová elektráreň Malženice môže byť pre SR strategická, uviedol Žiga

V materiáli ÚPVII a MH SR po ukončení dotovania výroby elektriny z domáceho uhlia sa navrhuje v rámci transformácie podporiť na hornej Nitre viaceré projekty, napríklad projekt inovácie opráv a výroby železničných vagónov, rozšírenia skleníkového hospodárstva, rozšírenia chovu sumčeka afrického, projekty v oblasti agropotravinárskeho sektora, logistické centrum biomasy, výskumno–vývojové projekty, závod na výrobu bioplastov či projekty z oblasti cestovného ruchu, životného prostredia a ľudských zdrojov.

Odberatelia elektriny v súčasnosti prispievajú v rámci VHZ viac ako 100 miliónmi eur ročne. Rok 2023 podľa šéfa MH SR Petra Žigu (Smer-SD) však neznamená, že bane v SR prestanú ťažiť uhlie. „My hovoríme o tom, že štát prestane dotovať výrobu elektrickej energie z domáceho uhlia. Pre bane to znamená, že sa budú musieť prispôsobiť trhovým podmienkam a budú si musieť hľadať klientov, ktorí nebudú mať dotované ceny uhlia, ale budú fungovať na princípe konkurencie,“ upozornil 19. novembra Žiga. Rok 2023 je podľa neho zároveň limitujúcim rokom pre modernizáciu uhoľnej Elektrárne Nováky (ENO), ktorá spaľuje dotované hornonitrianske uhlie.

 

Môže vás zaujímať

ÚPVII uverejnil výzvu na projekt Atlas pasívnej infraštruktúry