Brexit: Štáty budú musieť viac prehodnotiť priority financované z eurorozpočtu

Ilustračné foto

foto: TASR/AP

Jednou z nástrah brexitu je zmena štruktúry v prijímaní a rozdeľovaní európskych fondov. Podľa odborníkov tak krajiny v budúcnosti budú musieť viac prehodnocovať, na aké priority by mali ísť zdroje z eurorozpočtu.

V súčasnosti je Veľká Británia čistým prispievateľom do kohéznych fondov Európskej únie (EÚ), teda viac dáva ako dostáva. Pre krajiny ako Slovensko či Česká republika bude odchod Británie z EÚ podľa analytika Next Finance Jiřího Cihlářa znamenať „utiahnutie opaskov“. „Musíme si uvedomiť, že čerpanie európskych fondov je spojené so spolufinancovaním z rozpočtu danej krajiny. A to i na projekty, ktoré by sa za inej situácie neuskutočnili kvôli ich neefektivite,“ podotkol Cihlář. Podľa neho však nebude tragédia, že vo fondoch bude menej peňazí. „Zásadnou prednosťou EÚ by mal byť voľný trh a nie fondy. Práve voľný trh by mal byť hlavnou devízou európskeho spolku,“ myslí si Cihlář.

Reformou eurorozpočtu sa však krajiny budú musieť zaoberať viac. „Nielen brexit, ale aj spoločná obranná politika či migračná politika budú mať pravdepodobne odraz v budúcej rozpočtovej politike EÚ. Tieto dôvody povedú prirodzene k diskusii, ako a načo sa budú v ďalších obdobiach používať obmedzené rozpočtové zdroje. Je pravdepodobné, že rôzne krajiny alebo skupiny krajín budú mať na túto tému odlišné názory a môžeme čakať zaujímavú diskusiu,“ očakáva analytik ČSOB Marek Gábriš.

Mayová: Teraz je na poslancoch, čo bude ďalej s brexitom

Ministerstvo financií (MF) SR uviedlo, že diskusia k reforme rozpočtu EÚ už odštartovala dávnejšie, súvisí najmä s minuloročným predložením návrhu Európskej komisie k Viacročnému finančnému rámcu po roku 2020. „Súčasná diskusia o podobe brexitu nemá na túto diskusiu vplyv, keďže rozpočet EÚ po roku 2020 je už nadizajnovaný iba pre 27 štátov,“ vysvetlil tlačový odbor ministerstva financií. S odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ a automatickým zánikom tzv. britského rabatu však podľa MF SR silnie tlak na zrušenie úľav z odvodov do rozpočtu EÚ aj pre zvyšné štáty, akými sú Nemecko, Holandsko, Švédsko, Dánsko či Rakúsko. „Na druhej strane taktiež silnie tlak o zmodernizovanie výdavkov EÚ. Slovenská republika je otvorená diskusii k reforme rozpočtu EÚ,“ doplnilo MF SR.

Podľa Cihlářa by sa mali európski lídri venovať najmä prehodnoteniu cieľov EÚ, na ktoré sa v posledných rokoch zabúda. „Problém je v tom, že reprezentanti EÚ budú chcieť i naďalej sedieť na čo najväčšom rozpočte. Napríklad jednotná mena nezmiernila ekonomické rozdiely centra eurozóny a južnej periférie. Naopak, euro je pre krajiny ako Grécko, Taliansko alebo Španielsko príliš silné a ukrajuje z konkurencieschopnosti týchto ekonomík,“ zdôvodnil Cihlář, prečo by sa mali štáty zaoberať viac cieľmi EÚ.

Môže vás zaujímať

USA podľa Trumpa vôbec Čínu nepotrebujú