Dlhodobá udržateľnosť verejných financií SR sa vlani zhoršila o 0,3 % HDP

Ilustračná foto

foto: pixabay.com

Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti verejných financií vlani dosiahol úroveň 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) a mierne prekročil hranicu nízkeho rizika pre dlhodobú udržateľnosť. Medziročne prišlo k zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti o 0,3 % HDP.

Priaznivý ekonomický vývoj v roku 2017 vláda plne nevyužila na zlepšenie fiškálnej pozície. Informovali o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii členovia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ivan Šramko (predseda RRZ), Juraj Kotian a Anetta Čaplánová.

Verejné financie Slovenskej republiky v roku 2017 nedosiahli podľa Šramka stav dlhodobej udržateľnosti aj v dôsledku revízie hodnotenia za rok 2016.

„Vychádzajúc zo základného scenára do roku 2021 sa má deficit zlepšiť o 0,5 % HDP (priaznivý makroekonomický vývoj, úspory na výdavkoch dôchodkového systému a úrokových nákladoch). Plné využitie týchto pozitív je rozhodujúce pre nezhoršenie dlhodobej udržateľnosti oproti stavu v roku 2017,“ priblížila Čaplánová.

Na dosiahnutie udržateľných verejných financií je podľa jej slov potrebné do roku 2021 dosiahnuť štrukturálny prebytok rozpočtu v rozpätí 0,3 % až 0,4 % HDP, v závislosti od zvoleného tempa konsolidácie. „Splnenie vládou stanoveného strednodobého rozpočtového cieľa je nepostačujúce,“ zdôraznila. V porovnaní s rokom 2016 neprišlo podľa nej k významnejším zmenám v hodnotení fiškálneho zaťaženia budúcich generácií.

Informovala, že revízia salda a makroekonomického vývoja zhoršila ukazovateľ v roku 2016 o 0,27 percentuálneho bodu (p.b.). Ďalšie zmeny veľkosti ukazovateľa boli dôsledkom úpravy dlhodobých projekcií Európskej komisie (EK) a aktualizácie modelov RRZ a nesúviseli s opatreniami vlády.

„Na udržanie dlhu verejnej správy pod hornou hranicou dlhového limitu (50 % HDP) v období nasledujúcich 50 rokov je potrebné nad rámec predpokladov základného scenára prijať v strednodobom horizonte dodatočné opatrenia vo výške približne 1,1 % HDP,“ upozornila.

Pri nezmenených politikách by sa podľa nej zákonom stanovený limit dlhu prekročil v roku 2044. „Bez reakcie finančných trhov a zásahov vlády by dlh v roku 2067 dosiahol úroveň 131,6 % HDP. Vplyv starnutia populácie sa prejaví najmä po roku 2040,“ poznamenala Čaplánová.

„V prípade okamžitého prijatia potrebných opatrení sa bude štrukturálne saldo rýchlejšie zlepšovať a hrubý dlh bude výraznejšie klesať,“ doplnila. Upozornila zároveň, že zavedenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku na úrovni 65 rokov by zhoršilo udržateľnosť o 0,4 p.b.

Môže vás zaujímať

Šéf bostonského Fedu E. Rosengren sa obáva o spotrebiteľské výdavky