Jednou vetou

Energetická budúcnosť únie je vo vodíkových technológiách, tvrdí Šefčovič

Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič

Foto: TASR/archív

Energetická budúcnosť Európskej únie (EÚ) je podľa podpredsedu Európskej komisie Maroša Šefčoviča vo vodíkových technológiách. Európska únia a jej členské štáty však musia do tejto technológie investovať čím skôr, ak chcú dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Dôvodom je totiž fakt, že energetický investičný cyklus pri vodíku trvá viac ako 25 rokov. „Vodík by mohol pokryť už do roku 2030 až 24 % celosvetového dopytu po energiách a jeho predaj by mal priniesť až 630 miliárd eur ročne. S investíciami a plánovaním treba v EÚ začať už teraz. Od čistej vodíkovej technológie totiž závisí budúcnosť životného prostredia a priemyslu únie. Myslím, že aj Slovensko má vo využívaní tejto energie veľký potenciál,“ uviedol Maroš Šefčovič vo štvrtok v Bratislave na konferencii Vodíková budúcnosť Slovenska, ktorú organizuje Ministerstvo hospodárstva SR.

Pred týždňom Európska komisia predložila novú vodíkovú stratégiu EÚ. Pohľad Európskej komisie (EK) na budúcnosť vodíkových technológií v kontexte tejto stratégie prišiel do Bratislavy ozrejmiť Maroš Šefčovič. „Načasovanie konferencie nemohlo prísť v lepšom čase. Sú k tomu tri faktory. Veľmi sa teraz diskutuje o klimatickej neutralite a aj preto EK predložila prvú vodíkovú stratégiu EÚ. Od čistej vodíkovej technológie závisí budúcnosť životného prostredia EÚ a priemyslu. Najmä energeticky náročných sektorov ako chemického, železiarstva, oceliarstva či nákladnej, osobnej alebo železničnej dopravy. Sme na prahu prerozdeľovania rozpočtu z EÚ na roky 2021 až 2027, kde sa verím budú prerozdeľovať obrovské sumy v prospech slovenského hospodárstva a dúfam, že Slovensko bude chcieť množstvo prostriedkov dať do vodíkového hospodárstva,“ vysvetlil Šefčovič.

Aktuálna situácia vo vodíkovom hospodárstve EÚ je však podľa podpredsedu eurokomisie táka, že vodík sa využíva minimálne. Tvorí len 2 % podiel v celkovom energetickom mixe a navyše sa vyrába prevažne z fosílnych palív. „To znamená, že ročne táto produkcia vodíka, týmto spôsobom generuje 100 mil. ton CO2, čo neguje výsledok, aký by mohla únia dosiahnuť v prípade čistého vodíka. Do budúcna však dostane prednosť v únii samozrejme čistý vodík (t.z. vodík z obnoviteľných zdrojov energie), ale v pomerne dlhom prechodnom období sa využíva a bude využívať viac nízkouhlíkový vodík,“ pokračoval Šefčovič.

Technologické možnosti EÚ sú aktuálne také, že produkcia čistého vodíka nedokáže konkurovať nábehu nízkouhlíkového. „Na to, aby sme získali čistý vodík, potrebujeme náklady vo výške 2,5 až 5,5 eura na kilogram. Vidíme však postupné znižovanie tejto ceny. Do oblastí vodíka a priemyselných batérií budeme musieť investovať, potom získame aj potrebnú energiu a vyrovnanie čistého vodíka s nízkouhlíkovým. Ich vyrovnanie plánujeme v roku 2030,“ doplnil Šefčovič.

Vodík by mohol pokryť do roku 2030 až 24 % celosvetového dopytu po energii a jeho predaj by mal priniesť až 630 miliárd eur ročne. „V únii potrebujeme kritickú masu investícií, správny regulačný rámec, pilotné odbytové trhy, podporu pre vedu a výskum, uvedenie produktov na trh a budovanie infraštruktúry. Len tak sa investície vyplatia. Vo využívaní čistého vodíka sa chceme pohybovať v troch základných fázach – do roku 2024, 2040 a 2050,“ ozrejmil Maroš Šefčovič.

Do roku 2024 potrebuje EÚ nainštalovať podľa Šefčoviča elektrolyzéry na výrobu čistého vodíka s výkonom aspoň 6 GWH a dosiahnuť výrobu 1 mil. ton takéhoto vodíka. V druhej fáze do roku 2030 má byť z vodíka už neodmysliteľná súčasť integrovaného energetického systému. To predpokladá elektrolyzéry s výkonom aspoň 40 GWH na výrobu minimálne 10 mil. ton čistého vodíka. V poslednej fáze do roku 2050 chce únia vidieť čistý vodík ako celoplošné riešenie pre všetky sektory náročné na dekarbonizáciu, a tam, kde nie je možnosť elektrifikácie.

„Toto chceme dosiahnuť investíciami do výrobných kapacít čistého vodíka vo veľkosti 180 až 470 miliárd eur do roku 2050. Ďalšie investície budú nutné na prebudovanie podnikov a vybudovanie čerpacích staníc. Napríklad prebudovanie typického oceliarskeho zariadenia v EÚ by stálo rádovo do 200 mil. eur, v prípade dodatočných 400 malých čerpacích staníc by to bolo do 1 miliardy eur. Proces plánovania musíme aj preto začať už dnes. Eurokomisia si chce teraz od štátov vyžiadať národné energetické a klimatické plány. V rámci toho aj to, ako chcú jednotlivé krajiny využívať vodíkovú technológiu. Dúfam, že Slovensko potvrdí svoj deklarovaný veľký záujem o túto technológiu,“ uzavrel podpredseda EK.

Môže vás zaujímať

Vinári nepovažujú zavedenie spotrebnej dane ani kolkovanie vína za vhodné opatrenia