Jednou vetou

EÚ odporúča členským štátom podporovať udržateľný a inkluzívny hospodársky rast

Ilustračné foto

foto: TASR/AP

Európska komisia (EK) v stredu predstavila jarný balík opatrení európskeho semestra 2019, čiže odporúčania pre jednotlivé členské krajiny EÚ s usmerneniami hospodárskej politiky. Komisia všetkým krajinám odporúča podporovať udržateľný a inkluzívny hospodársky rast.

Usmernenia pre hospodársku politiku členských štátov sú platné na nadchádzajúcich 12 až 18 mesiacov.
V správe EK sa uvádza, že európske hospodárstvo rastie siedmy rok po sebe a v roku 2020 má v raste pokračovať, keďže hospodárstva členských štátov rastú aj napriek menej priaznivým podmienkam a globálnej neistote.

Počet zamestnaných osôb v EÚ je rekordne vysoký a nezamestnanosť rekordne nízka. Medzi jednotlivými krajinami, regiónmi a skupinami obyvateľstva sú však ešte stále veľké rozdiely. Aj preto EK vyzvala členské štáty, aby nadviazali na pokrok dosiahnutý za posledné roky a pripomenula, že účinné reformy sprevádzané zacielenými investičnými stratégiami a zodpovednými fiškálnymi politikami predstavujú aj naďalej tú správnu cestu k modernizácii európskeho hospodárstva.

ENISA pripravila konferenciu zameranú na riadenie možnej kybernetickej krízy EÚ

Odporúčania EK poskytujú členským štátom usmernenia, ako reagovať na pretrvávajúce, či nové hospodárske a sociálne výzvy a ako splniť hlavné spoločné politické ciele. Odporúčania vychádzajú z analýzy správ o jednotlivých krajinách uverejnených vo februári a z hodnotenia národných programov predložených v apríli. Podľa eurokomisie vzhľadom na spomaľovanie globálneho rastu sú štrukturálne reformy čoraz naliehavejšie a prednostne by sa mali vykonať tie z nich, ktoré sú zamerané na udržateľný a inkluzívny rast.

Exekutíva EÚ rovnako naznačila, že členské štáty by mali v súlade s európskym pilierom sociálnych práv presadzovať sociálnu konvergenciu a v súlade s odporúčaním pre eurozónu smerovať k symetrickejšej obnove rovnováhy v celej eurozóne a snažiť sa posilňovať jednotný trh a prehlbovať hospodársku a menovú úniu.

MMF označil taliansky dlh za hlavné riziko pre ekonomiku eurozóny

V odporúčaniach pre jednotlivé krajiny na rok 2019 sa kladie väčší dôraz na to, aby sa na vnútroštátnej úrovni identifikovali investičné potreby a zoradili podľa dôležitosti, a osobitná pozornosť sa v nich venuje regionálnym a územným rozdielom. To by malo pomôcť aj pri stanovení priorít pre čerpanie eurofondov z nadchádzajúceho dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027.

Podľa správy EK členské štáty najväčší pokrok dosiahli v oblasti finančných služieb a politík zamestnanosti. Naopak, mimoriadne nízka miera plnenia sa ukazuje v prípade odporúčaní týkajúcich sa rozšírenia daňového základu, zdravotnej starostlivosti a hospodárskej súťaže v oblasti služieb.

Štátny rozpočet dosiahol ku koncu mája tohto roka schodok 1,5 mld. eur

Komisia tiež skonštatovala, že sa pokročilo pri náprave makroekonomických nerovnováh, treba však prijať ďalšie politické opatrenia, lebo niektoré štáty aj naďalej zaznamenávajú historicky vysoké úrovne súkromného a verejného dlhu, čím sa znižuje manévrovací priestor na odolávanie negatívnym otrasom. V iných krajinách je zas vidieť známky možného prehriatia v súvislosti s dynamickým rastom cien nehnuteľností a rastúcimi nákladmi práce.

Vo februári EK dospela k záveru, že 13 z 28 členských štátov vykazuje nerovnováhy (Bulharsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko), pričom tri z nich boli v nadmernej nerovnováhe (Cyprus, Grécko a Taliansko).

EÚ vlani zaznamenala v obchode s Čínou deficit 185 mld. eur

Čo sa týka opatrení v rámci Paktu stability a rastu EK odporúča, aby sa v prípade Španielska ukončil postup pri nadmernom deficite. Ak Rada EÚ prijme toto rozhodnutie, ukončia sa všetky postupy pri nadmernom deficite z obdobia finančnej krízy. V roku 2011 nápravnej časti paktu podliehalo až 24 členských štátov.

Komisia prijala aj tretiu správu týkajúcu sa Grécka na základe rámca sprísneného dohľadu, ktorý bol zavedený po dokončení programu makroekonomických úprav. V správe sa uvádza, že Grécku sa po dokončení programu od augusta 2018 spočiatku dobre darilo, ale vykonávanie reforiem sa v posledných mesiacoch spomalilo a niektoré opatrenia nie sú v súlade so záväzkami Grécka voči európskym partnerom, čím ohrozujú splnenie dohodnutých fiškálnych cieľov.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie