Eurofondy môžu byť po roku 2020 presmerované zo strednej do južnej Európy

Ilustračné foto

foto: TASR/AP

Rozpočet EÚ po roku 2020 môže byť upravovaný tak, že finančné zdroje určené pre členské krajiny zo strednej či východnej Európy, ktoré nebudú rešpektovať základné hodnoty EÚ, budú presunuté na iné členské krajiny. Uviedol to britský denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na zdroje z Európskej komisie (EK).

Exekutíva EÚ predstaví prvý návrh dlhodobého rozpočtu (2021-2027) začiatkom mája. Britský denník upozornil, že existuje návrh na presun desiatok miliárd eur z fondov EÚ zo strednej a východnej Európy – z krajín ako Poľsko, Maďarsko a Česká republika – do krajín, ktoré zasiahla finančná kríza, ako je Grécko a Španielsko.

Tvorba viacročného finančného rámca bude jedna z najzložitejších v dejinách Únie. Eurorozpočet utrpí výpadkom miliárd kvôli brexitu, čo dramaticky poznačí najmä politiku súdržnosti (kohézie). V súčasnom programovacom období bolo na politiku podpory menej rozvinutých častí Únie vyčlenených 350 miliárd eur.

Eurokomisár pre rozpočet EÚ Günther Oettinger v tejto súvislosti naznačil, že eurorozpočet sa „stenčí“ o 5-10 percent.

Podľa strategického návrhu, na ktorý sa odvolávajú Financial Times, chce Brusel ukončiť doterajšiu prax rozdeľovania finančných prostriedkov z kohézie výlučne na základe hrubého domáceho produktu na osobu. Nahradiť ju chce širšími kritériami – od nezamestnanosti mládeže cez vzdelávanie a ochranu životného prostredia až po podporu inovácií a migračnú politiku.

Okrem toho, uvádzajú FT, nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Emmanuel Macron podporujú myšlienku dôraznejšieho využívania rozpočtu EÚ na finančnú podporu regiónom, ktoré sú hostiteľmi veľkého počtu žiadateľov o azyl, ako sú Nemecko a Švédsko.

Komisia chce v rámci revízie prideľovania eurofondov posilniť podmienky týkajúce sa oprávnenosti ich čerpania – vrátane dodržiavania zásad právneho štátu – a zároveň uplatniť viac obmedzení pre používanie európskych zdrojov.

Podľa britského denníka revízia kohéznej politiky bude obzvlášť znepokojujúca pre Maďarsko a Poľsko, ktoré sú veľkými príjemcami kohéznych fondov. Obe tieto krajiny sa s Bruselom rozchádzajú v niektorých zásadách dodržiavania princípov právneho štátu a demokratických noriem. Poľsko už varovalo, že sťažené podmienky financovania zo zdrojov EÚ, spojené so súdnou nezávislosťou, spôsobia „obrovské problémy“ a budú znamenať zásah do zvrchovanosti krajiny.

Podľa Financial Times viacerí diplomati a euroúradníci očakávajú, že výsledkom takejto zmeny bude presmerovanie finančných prostriedkov z Poľska, Českej republiky či pobaltských štátov na južné krajiny ako Taliansko, Španielsko a Grécko alebo na niektoré regióny vo Francúzsku.

Sú obavy, že zmeny alokačných podmienok eurofondov by zmenili nielen doterajšiu geografiu financovania, ale vytvorili by aj nový princíp pre politiku prerozdeľovania bohatstva Únie.

Štrukturálne fondy EÚ boli zavedené po veľkom rozšírení Únie z roku 2004. Sú zamerané na odstránenie hospodárskej priepasti medzi starými a novými členskými štátmi. V rozpočtovom období 2014-2020 dostalo z 350-miliardového balíka kohéznej politiky Poľsko okolo 77 miliárd eur, Maďarsko 22 miliárd a Slovensko 14 miliárd.

Môže vás zaujímať

Kažimír: Verejné financie sú menej predvídateľné v časoch koaličných vlád