Jednou vetou

Koronavírus na Slovensku: Jeden balík pomoci nebude stačiť

Zľava, novovymenovaní členovia vlády SR za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO): Minister financií Eduard Heger, predseda vlády SR Igor Matovič a minister vnútra SR Roman Mikulec počas rokovania 1. schôdze vlády SR. Bratislava, 21. marec 2020.

autorská koláž hlavne.sk, Foto: SITA/Martin Medňanský

Štát bude preplácať povinne zatvoreným prevádzkam štyri pätiny mzdy zamestnancov a peniaze pošle aj firmám a živnostníkom, ktorých tržby v čase pandémie výraznejšie klesli. Zároveň poskytne bankové záruky za úvery pre firmy, predĺži karanténnu OČR do konca karanténnych opatrení a odloží platby odvodov a preddavkov na daň z príjmov pri poklese tržieb. Zároveň umožní započítanie doteraz neuplatnenej straty. Informovali i tom predstavitelia vládnej koalície na nedeľnej tlačovej konferencii s tým, že parlament má o tejto pomoci rokovať budúci týždeň.

Od 180 do 540 eur

Vládne opatrenia na minimalizáciu ekonomických dopadov pandémie s názvom Prvá pomoc zamestnancom, firmám a SZČO počítajú s preplatením 80 % hrubého platu zamestnanca vo firmách, ktorých prevádzky boli, alebo sú povinne uzavreté. Súčasťou preplatenej sumy budú aj dane a odvody.

Štát zároveň poskytne príspevky firmám na plat zamestnanca, alebo živnostníkom, ktorí síce pokračujú v činnosti, ich tržby však výrazne v čase pandémie klesli. Pri poklese tržieb o viac ako 20 % bude tento príspevok 180 eur, pri poklese viac ako 40 % to bude 300 eur, pri viac ako 60 % pôjde o sumu 420 eur a pri poklese viac ako 80 % to bude čiastka 540 eur. Tieto opatrenia však budú mať aj svoje limity. Napríklad maximálnu výšku príspevku na mzdu, či napríklad celkový limit príspevku pri poklese tržieb na jeden subjekt.

Pre firmy, ktorých tržby v apríli klesnú o viac ako 40 %, prípadne v marci boli nižšie o viac ako 20 %, zase vláda otvára možnosť odkladu platby odvodov za zamestnávateľa a taktiež odklad preddavkov dane z príjmu. Súčasťou opatrení je aj možnosť započítania si doteraz nezapočítanej straty od roku 2014 vrátane. V rámci opatrení je už aj skôr komunikované predĺženie karanténnej OČR vo výške 55 % hrubej mzdy pre rodičov, ktorí museli zostať doma s deťmi kvôli zatvoreným školám, až do doby ukončenia karanténnych opatrení.

Každú jednu výpoveď poriadne premyslieť

Podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka ide o hlavnú časť pomoci slovenskému hospodárstvu. V nasledujúcich dňoch by totiž mali prísť ďalšie desiatky menších opatrení, ktoré majú za cieľ zjednodušiť život podnikateľov a zmierniť dopad pandémie na ich podnikanie.

Predstavených sedem základných opatrení je však podľa neho podstatný krok, ktorý bolo potrebné urobiť a je to zároveň aj jasný signál zamestnávateľom. „Chcel by som ich poprosiť, aby veľmi dobre zvážili každú jednu výpoveď, bolo by to veľmi nešťastné,“ dodal. Ako doplnil premiér Igor Matovič, pomoc sa určite nebude vzťahovať na zamestnancov vo výpovednej dobe. Podmienkou teda bude zachovanie pracovného miesta.

Prvá pomoc pre zamestnancov, firmy a SZČO

Uverejnil používateľ Ministerstvo financií SR Nedeľa 29. marca 2020

Najväčšia pomoc v histórii

Minister financií Eduard Heger zároveň tvrdí, že tieto opatrenia vyjdú Slovensko miliardy eur. „Táto pomoc je naozaj masívna, svojim objemom sa zapíše do histórie Slovenska. Rozsah tejto pomoci bude pri priamej pomoci vo výške 1 miliardy eur mesačne a v bankových zárukách vo výške pol miliardy eur mesačne,“ tvrdí. Slovensko si bude musieť na ne požičať. Predchádzajúca vláda totiž podľa Hegera nechala „prázdnu špajzu“.

Exminister Žiga: Na toto nová vláda zabudla?

Predložené opatrenia kritizuje bývalý minister hospodárstva Peter Žiga (Smer – SD). „Vláda konečne predstavila, ako chce pomôcť ekonomike. Musím žiaľ konštatovať, že vôbec nerieši chorobu, ale len jej príznaky. Aj to slabo. Hospodárstvo si práve zlomilo nohu a lekár Matovič mu predpísal Ibalgin proti bolesti, natieranie Voltarenom a intenzívne fúkanie rany. Pokiaľ nedáme do poriadku kosť, nič sa nerozbehne,“ tvrdí Žiga vo svojom vyjadrení zverejnenom na sociálnej sieti. Ako dodáva, nevidno riešenie pre veľké podniky, ktoré dávajú prácu malým a stredným. Chýba podľa neho aj riešenie financovania a cash flow s bankami.

Dobrý deň, milí priatelia. Vláda dnes konečne predstavila, ako chce pomôcť ekonomike. Musím žiaľ konštatovať, že vôbec…

Uverejnil používateľ Peter Žiga Nedeľa 29. marca 2020

„Úvery pre podnikateľov na mzdy pre zamestnancov, ktorí nemajú prácu je dláždenie cesty do pekla. Chýba moratórium na úvery, leasingové splátky a úroky, pozastavenie zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čo Nemecko urobilo do 30. septembra, alebo exekúcií,“ poukazuje bývalý šéf rezortu hospodárstva. Naši južní susedia pritom podľa neho zmrazili splácanie úverov a úrokov už pred dvoma týždňami. „Čo urobí vláda s nákladmi na nájomné?“ pýta sa ďalej Žiga. Zatiaľ údajne prešľapuje na mieste a objem pomoci je v porovnaní s inými európskymi štátmi slabý.

Veľké firmy čakajú tiež na pomoc

Spokojný nie je ani Zväz automobilového priemyslu. Prijaté opatrenia hodnotí ako nedostatočné a opätovne vyzýva na prijatie princípov „Kurzarbeit/Shorttimework“. „Princíp, kedy štát a zamestnávateľ združia prostriedky, a tak sa postarajú spoločne o udržanie pracovného miesta, je vnímaný ako jeden zo základných a účinných princípov na udržanie ekonomiky v chode, elimináciu hrozby prudkého nárastu nezamestnanosti a zánik firiem bez náhrady v budúcnosti, a to bez ohľadu na to, aká je firma veľká. Jeho neprijatie môže mať pre priemysel a pre príjmy Slovenska devastačné následky, ktoré môžu spôsobiť nezvrátiteľné škody,“ argumentuje zväz vo svojom stanovisku.

Archívne, KIA Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom | Foto: TASR

 

Od vlády očakáva opätovné rokovania so zástupcami zamestnávateľov o vytvorení balíka opatrení aj na podporu veľkých podnikov a zamestnávateľov. Podľa predstaviteľov automobilového sektoru si kompetentní musia uvedomiť, že prijaté opatrenia ovplyvnia aj správanie sa investorov v budúcnosti. „V prípade, že pre veľkých zamestnávateľov a investorov, pôsobiacich naprieč Slovenskom, neurobíme nič, vnímame to ako fakt, ktorý výrazne zníži našu konkurencieschopnosť pri získavaní nových projektov. Veríme, že panuje všeobecná zhoda, že je potrebné našu konkurenciu podporovať a nie znižovať,“ konštatuje zväz.

Môže vás zaujímať

Pekári kritizujú nárast minimálnej mzdy a avizujú možné prepúšťanie