Jednou vetou

Krajiny V4 by mali prepojiť svoje stratégie digitálnej transformácie, uviedol Koterec

Ilustračné foto

foto: TASR/AP

Okolo 120 ľudí sa vo štvrtok doobeda na Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli zúčastnilo na konferencii krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s názvom Digitálna transformácia v novej ére: súčasný stav a budúce výzvy.

Vedúci Styčnej kancelárie SR pre výskum a vývoj v Bruseli (SLORD) Andrej Kuruc potvrdil, že podujatie vzniklo v spolupráci so Stálym zastúpením SR v EÚ. Pripomenul, že Slovensko v tomto roku predsedá krajinám OECD a je aj predsedníckou krajinou V4 a rozhodlo sa poukázať na význam digitálnej transformácie ako centrálnej v prostredí inštitúcií EÚ a členských krajín Únie.

Ombudsmani V4 podpísali memorandum o ochrane práv detí

„Program, ktorý sme pripravili, je slušne zastúpený,“ uviedol Kuruc. Spresnil, že na podujatí sa zúčastnili zástupcovia jednotlivých direktoriátov Európskej komisie, predstavitelia štátnej a verejnej správy z krajín V4, ako aj výskumníci a inovátori z týchto krajín, tiež predstavitelia akademického a súkromného sektora a diplomati členských a pridružených krajín EÚ. „Táto téma aktívne ovplyvňuje životy nás všetkých,“ dodal Kuruc.

Pripomenul, že digitálna transformácia je tzv. horizontálnou témou a v nadchádzajúcom rozpočtovom období EÚ bude zastúpená vo viacerých programoch (Digital Europe, Horizon Europe) a oblastiach ako napríklad rozvoj digitálnych vedomostí mladých ľudí.

Diplomatický poradca podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu Miloš Koterec význam konferencie vidí aj v tom, že krajiny V4 aj takto dávajú najavo význam spoločnej spolupráce a odkazujú, že digitálnu ekonomiku a spoločnosť možno budovať len na základe stratégií.

„Mali by sme skúsiť prepojiť tieto stratégie medzi krajinami V4, ktoré majú k sebe blízko, sú prepojené spoločnou infraštruktúrou a majú jednu z najlepších základní vzdelanej pracovnej sily v Európe,“ uviedol Koterec.

Podľa Kisku by krajiny V4 mali podporiť Šefčoviča na niektorú z vysokých funkcií v EÚ

Zároveň dodal, že ak sa Silicon Valley v Spojených štátoch stala známou vďaka „koncentrácii mozgov, tak sú už známe myšlienky vytvoriť tzv. „Danube Valley“, čiže vytvoriť v strednej Európe takúto koncentráciu talentov.

Podľa jeho slov je nakoniec jedno, či to bude akýsi bratislavský „hub“, čiže centrum, alebo spolupráca troch blízkych metropol

Viedeň – Budapešť – Bratislava pre rozvoj spoločných krokov v oblasti digitálnej transformácie. Na otázku, ako tieto plány môže podporiť vláda SR, Koterec zdôraznil, že základ je vo vzdelávaní, a tam treba upriamiť najviac pozornosti.

„Doteraz Slovensko bolo schopné vyprodukovať veľa talentovaných ľudí a mnohí z nich skončili v Silicon Valley, alebo na západe Európy. Dôležitá bude podpora vlády v podobe financovania možností uplatnenia sa slovenských kapacít a mozgov v tejto oblasti v priestore strednej Európy,“ opísal situáciu.

Slovensko si nesmie nechať ujsť možnosť mať tretí transportný koridor, uviedol Pellegrini

V praxi to podľa neho znamená investovať do vzdelávania a do ekosystému, ktorý umožní uplatnenie týchto schopností a kapacít zo Slovenska.

Koterec upozornil, že ak klimatická kríza a digitalizácia budú hlavné témy EÚ v najbližších rokoch, Slovensko tieto témy nemôžu obísť, lebo je úzko integrované v rámci EÚ v oblasti ekonomiky a priemyslu, kde digitálna prepojenosť je nevyhnutnou súčasťou rozvoja.

„Tým pádom aj záujem Slovenska pokračovať v rozvoji prepojenosti a upevňovania jednotného digitálneho trhu je veľmi vysoký,“ priznal Koterec. To, čo podľa neho môže Slovensko ponúknuť ostatným, je vytvoriť dobré podmienky v oblastiach, kde máme do istej miery komparatívne výhody.

A to je napríklad automobilový priemysel. „Aby sa v tejto oblasti digitálna technológia posúvala rýchlejšie, ako v iných častiach Európy,“ vysvetlil.

ECB zhoršila prognózu rastu ekonomiky eurozóny v rokoch 2020 a 2021

Zároveň však dodal, že každá členská krajina EÚ si musí hľadať svoje komparatívne výhody tam, kde je možné, že digitálne technológie podporia miestnu ekonomiku.

Koterec sa netají názorom, že SR zaostáva za inými krajinami Únie a V4 v oblasti rozpočtových kapitol pre vedu a výskum, a teda aj pre digitalizáciu. Podľa jeho slov Slovensko venuje na tieto účely zhruba jedno percento HDP, pričom najnovší trend v EÚ je venovať tejto oblasti okolo 3 % HDP.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie