Jednou vetou

KSK a rezort dopravy sa sporia o vlaky na trati Košice-Moldava nad Bodvou

Ilustračné foto

TASR

Terminál integrovanej osobnej prepravy (TIOP) Moldava nad Bodvou neprináša podľa vedenia Košického samosprávneho kraja (KSK), ako aj krajského zastupiteľstva taký úžitok, ako by mal. KSK vidí problém v nízkom počte prepravených osôb, malom počte vlakov a nedostatočnom vlakovom spojení.

Musíme sa pripraviť, že sa bude viac vyrábať vo virtuálnom svete, uviedol Pellegrini

Samosprávny kraj tvrdí, že odstránil súbežné autobusové spoje, naopak, ministerstvo dopravy oponuje, že pre zvýšenie počtu vlakov na trati medzi Košicami a Moldavou nad Bodvou kraj nenaplnil svoj záväzok.

Košickí krajskí poslanci na ostatnom rokovaní koncom apríla uznesením zaviazali predsedu kraja, aby rokoval s Ministerstvom dopravy a výstavby (MDV) SR o napĺňaní pôvodného zámeru projektového riešenia terminálu, najmä o rozsahu osobnej dopravy a elektrifikácie trate od Hanisky po Moldavu nad Bodvou.

KSK v stredu informoval, že v minulosti predložil ministerstvu dopravy ako objednávateľovi vlakových liniek za štát návrh na posilnenie vlakových spojení o 30 percent iným železničným dopravcom.

„Okrem toho sme niekoľkokrát oslovili ministerstvo so žiadosťou o zlepšenie dopravnej ponuky v Moldave nad Bodvou. Vo februári sme za týmto účelom žiadali ministra o rokovanie. O stretnutie však neprejavil záujem a v odpovedi ministerstvo uviedlo, že neplánuje posilniť dopravu na tejto trati,“ uviedol predseda KSK Rastislav Trnka.

Slovensko sa na ministerskom zasadnutí OECD predstavuje aj cez rozšírenú realitu

Terminál v Moldave nad Bodvou má ako integrovaný dopravný systém slúžiť od konca roka 2015 pre železničnú, autobusovú, automobilovú, cyklistickú aj pešiu dopravu. Košický kraj deklaruje, že skoordinoval autobusovú dopravu so železničnou a odstránil súbežné spoje. Cestujúci však majú rastúci záujem o vlaky.

Podľa štatistík KSK v roku 2015 prepravili železnice na tejto trati týždenne 2079 ľudí, vlani počet narástol na 5396. V autobusovej doprave počet prepravených cestujúcich klesol. Za rok 2015 ich bolo týždenne 19.176, o tri roky neskôr už len 15.786.

Ministerstvo dopravy v reakcii uviedlo, že už naplnilo svoj záväzok, ktorý dalo na rokovaniach s košickým vyšším územným celkom. Jeho obsahom bolo podľa rezortu k pôvodne ôsmim vlakom pridať ďalších šesť, čo sa uskutočnilo podľa dohody, to znamená od cestovného poriadku, ktorý vstúpil do platnosti v decembri 2015.

„V cestovnom poriadku pre obdobie 2015/2016 boli dokonca tieto ’samosprávne’ vlaky aj publikované, avšak s poznámkou že budú premávať až odo dňa vyhlásenia. KSK však svoj záväzok do dnešného dňa nezrealizoval. Malo sa tak udiať eliminovaním súbežných autobusových spojov na linke Moldava – Košice a pretrasovaním existujúcich spojov na terminál v Moldave. Preto prípadné zvýšenie vlakovej dopravy je v rukách KSK, ktorý by mal dostáť svojmu záväzku a naplniť tak cieľ harmonizovania autobusovej a železničnej dopravy,“ uviedol odbor komunikácie ministerstva.

Raši: Kľúčovým faktorom rozvoja krajín sa v tomto storočí stávajú dáta

Konštatoval ďalej, že trať medzi Moldavou nad Bodvou a Košicami je jedna z troch, ktoré sa rezort dopravy chystá liberalizovať, a takisto sa aktívne pripravuje aj elektrifikácia tejto trate.

KSK poukazuje ďalej na to, že zo 440 obcí a miest v kraji má aspoň jednu železničnú zastávku 122. železničná doprava je však zabezpečená len pre 75 obcí.

„Z celkovo 150 železničných zastávok alebo staníc v našom kraji je až 56 nevyužívaných. Osobná doprava bola zastavená na všetkých regionálnych tratiach v Košickom kraji. Konkrétne medzi Moldavou nad Bodvou a Medzevom, Plešivcom a Slavošovcami, Plešivcom a Muráňom, Rožňavou a Dobšinou, Spišskou Novou Vsou a Levočou, Spišskými Vlachmi a Spišským Podhradím, Trebišovom a Vranovom nad Topľou, Bánovcami nad Ondavou a Veľkými Kapušanmi. Takisto nepremávajú osobné vlaky na traťových úsekoch Moldava nad Bodvou – Plešivec – Jesenské a Košice – Kechnec,“ informoval Radovan Hužvík z odboru dopravy Úradu KSK.

„Vzhľadom na takýto vývoj je na mieste otvoriť otázku decentralizácie, minimálne v oblasti regionálnych železníc. Som presvedčený, že ak by regionálne železnice spadali pod samosprávne kraje, priniesli by oveľa viac výhod pre obyvateľov,“ konštatoval Trnka.

Dodávky ruskej ropy do SR sa obnovia vo večerných hodinách

TIOP v Moldave nad Bodvou začali železnice stavať ako pilotný projekt v rámci Slovenska ešte v roku 2007.

Cestujúci ho využívajú už štvrtý rok, pričom jeho sprevádzkovaním sa mala nahradiť nevyhovujúca autobusová stanica a zlepšiť prístup obyvateľov k železničnej doprave.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie