Majetkové dane sú dlhodobo malým zdrojom príjmov obcí na Slovensku

Ilustračné foto

TASR

Majetkové dane sú dlhodobo len malým zdrojom príjmov obcí na Slovensku. Samosprávy totiž poskytujú významný objem legálnych oslobodení od tejto dane. Upozorňuje na to Inštitút finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií, ktorý odhaduje, že daňová medzera na dani z nehnuteľností predstavuje zhruba 64 miliónov eur.

V rozpočtoch obcí zohráva kľúčovú úlohu zdanenie práce, pričom zdanenie majetku je ignorovaným zdrojom príjmov samospráv. V medzinárodnom porovnaní sa tak Slovensko radí ku krajinám s najnižším výnosom daní z nehnuteľností v pomere k výkonu ekonomiky. „Pritom ekonómovia a medzinárodné organizácie sa zhodujú, že majetkové dane patria k tým, ktoré najmenej obmedzujú ekonomický rast na rozdiel od daní z príjmu,“ konštatuje IFP. Daň z nehnuteľností pritom poskytuje malý priestor na vyhýbanie sa jej plateniu a prispieva k spravodlivejšiemu daňovému systému, keďže nehnuteľnosť je náročnejšie ukryť pred správcom dane.

IFP urobil odhad daňovej medzery na dani z nehnuteľností. Konštatuje, že je v čase stabilná a dosahuje približne 16 % výnosu z priznaných nehnuteľností, pričom celkový objem medzery predstavuje 64 miliónov eur. „Dominuje legálna časť medzery v podobe zákonných oslobodení ako znížení, o ktorých rozhodujú obce a dosahuje až štyri pätiny nevybratej dane. Nelegálna časť medzery v čase mierne klesala a dosahuje iba 2 % potenciálneho výnosu, čo potvrdzuje vysokú úspešnosť výberu,“ priblížil IFP.

Výber daní a určovanie daňových sadzieb je v kompetencii štátov EÚ

Najmenšia medzera na priznaných nehnuteľnostiach je pritom evidovaná pri bytoch, najväčšia pri pozemkoch. „Celková medzera pri dani z pozemkov je dvojnásobná oproti bytom,“ konštatuje IFP. Veľkosť medzery nie je rovnomerná ani naprieč okresmi, väčšinou je vyššia vo východných okresoch Slovenska. Údaje z databázy Katastra nehnuteľností SR naznačujú dodatočnú nelegálnu daňovú medzeru vo výške 17 miliónov eur na pozemkoch a bytoch.

„Prvé odhady daňovej medzery pri dani z nehnuteľností naznačujú vysokú úspešnosť výberu týchto daní z priznaných nehnuteľností. Nezodpovedanou otázkou zostáva skutočný podiel nepriznaných nehnuteľností,“ hodnotí IFP s tým, že spravodlivosť pri zdaňovaní nehnuteľností by posilnilo naviazanie výšky zaplatenej dane na ich trhovú hodnotu. Súčasný systém totiž určuje sadzbu dane v zákone a dáva možnosť obciam každoročne tieto sadzby upravovať s menšími obmedzeniami.

Potrebné by však bolo zlepšiť aj zber údajov. „Je potrebné upraviť zber údajov v katastri s cieľom umožniť prepojenie s daňovými priznaniami,“ tvrdí IFP. Dodatočné potrebné úpravy by mali zahŕňať doplnenie údajov v katastri o úžitkovej ploche, ako aj počte podlaží pre staršie stavby a byty. Tiež by bolo podľa IFP potrebné pri predaji nehnuteľnosti evidovať hodnotu jednotlivých predávaných objektov aj pri transakciách s väčším počtom nehnuteľností.

Môže vás zaujímať

Sociálna poisťovňa povolila splátkový kalendár pre viac ako tisícku dlžníkov