Jednou vetou

Matečná: Spoločná agropolitika EÚ po roku 2020 opäť nedosiahne plnú konvergenciu platieb

Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná

foto: TASR

Európska komisia (EK) predstavila legislatívu k Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) na obdobie rokov 2021 až 2027 s navrhovanou sumou 365 miliárd eur. Slovenský agrorezort návrhu vyčíta, že v ňom absentuje najmä rýchla konvergencia priamych platieb, aj avizované zjednodušenie fungovania systému. Informoval o tom Michal Feik z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

„Návrh legislatívy v predloženej podobe nespĺňa naše očakávania. V prvom rade si treba uvedomiť, že na poľnohospodárstvo pôjde v budúcom období menej finančných prostriedkov, čo znamená krátenie rozpočtu pre každú členskú krajinu EÚ. Okrem degresivity priamych platieb, s ktorou sme nepočítali, je pre nás najväčším sklamaním nedostatočné tempo vonkajšej konvergencie platieb. Vytrvalo sme Komisii zdôrazňovali, že naši farmári očakávali už v roku 2014 v priamych platbách európsku úroveň. Žiaľ, ani v nasledujúcom programovom období nedosiahneme plnú konvergenciu, a to je pre našich farmárov neprijateľné. Urobíme všetko pre to, aby sme na úrovni Rady EÚ aj Európskeho parlamentu toto rozhodnutie zvrátili,“ vyhlásila vicepremiérka a šéfka MPRV SR Gabriela Matečná (nominantka SNS).

EK podľa slovenského agrorezortu presunula kompetencie na členské štáty, zároveň však nastavila prísne pravidlá, ktoré nenechávajú členským štátom dostatočnú voľnosť. Prvok zjednodušenia sa stratil. Navrhovaná vonkajšia konvergencia počíta so znížením rozdielu len o 50 % oproti úrovni 90 %. Slovensko sa v súčasnosti nachádza na úrovni 78 % priemeru EÚ, po novom by sa mali platby pre našu krajinu zvýšiť na úroveň 84 % priemeru EÚ.

Mimovládky nesúhlasia s návrhom novej spoločnej agropolitiky EÚ

„Dorovnanie priamych platieb je pre našu krajinu úplnou prioritou. Ťažko môžeme konkurovať iným krajinám, ak majú vyššie platby na plochu. Návrh, ktorý predstavila Európska komisia, síce počíta s istým zvýšením, ale je oneskorený a nedostatočný. Občania Slovenska po štrnástich rokoch v Európskej únii očakávajú rovnaké podmienky pre všetky členské krajiny,“ zdôraznila Matečná.

Návrh EK podľa MPRV zavádza tzv. stropovanie. Priame platby poľnohospodárom majú byť degresívne znižované od úrovne 60.000 eur a zastropované vo výške 100.000 eur na jednu farmu. Slovensko presadzovalo dobrovoľné stropovanie, čo sa do návrhu nepremietlo. Zohľadnené budú ale mzdové náklady, vďaka čomu by mali byť zvýhodnení aktívni farmári. Slovenský agrorezort upozorňuje, že návrh stropovania nezohľadňuje štruktúru poľnohospodárskeho sektora naprieč EÚ.

Koľko miliónov získa Slovensko zo spoločnej agropolitiky EÚ?

„Farmári u nás budú dostávať naďalej nižšie platby v prepočte na hektár. Ak zoberieme do úvahy aj prísne pravidlá, ktoré budú musieť dodržiavať na celej ploche, je pravdepodobné, že nebudú mať záujem vstupovať do intervencií. Tým môže byť v krajinách ako je Slovensko ohrozené plnenie cieľov – národných aj európskych. Zjednodušene povedané, od poľnohospodárov sa očakáva viac povinností za menej peňazí,“ upozornila Matečná.

Po predstavení legislatívnych návrhov k Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 bude podľa MPRV SR nasledovať hľadanie zhody medzi členskými krajinami EÚ. Na stretnutí ministerských delegácií poľnohospodárstva v Sofii v dňoch 4. a 5. mája 2018 boli členské štáty v prvých reakciách pomerne kritické. Návrhom vyčítajú nedostatočné zjednodušenie a subsidiaritu, ktoré avizovala EK vo svojom oznámení v októbri 2017. Podrobnosti o navrhovanej legislatíve je možné nájsť na stránke Európskej komisie.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie