MFSR: Zmena administratívneho usporiadania môže zefektívniť Bratislavu a Košice

Minister financií SR Peter Kažimír (SMER-SD)

Foto: TASR

Bratislava a Košice by mohli fungovať efektívnejšie, stačilo by zmeniť ich administratívne usporiadanie. Tým by sa podľa Ministerstva financií (MF) SR uvoľnilo niekoľko miliónov eur ročne. Obe mestá totiž majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy, upozornil rezort financií.

Zmenou administratívneho usporiadania by sa podľa MF SR uvoľnilo 7,6 až 37,2 miliónov eur ročne, ktoré by sa mohli využiť efektívnejšie, napríklad na výstavbu materských škôlok, domovov sociálnych služieb či opravu ciest.

„Bratislava by tak mohla získať 5 až 19,9 miliónov eur ročne v závislosti od zvoleného modelu zmeny administratívneho usporiadania. V prípade Košíc by to bolo 2,6 až 17,3 miliónov eur ročne,“ priblížil rezort financií. Zároveň poukázal na to, že tieto financie by stačili ročne na výstavbu 10 až 50 dvojtriednych škôlok alebo na opravenie a udržiavanie 7,1 až 35,6 štvorcových kilometrov ciest v správe obcí.

Primátori K8 chcú eliminovať dosah chodníkovej novely, premiérovi predostrú návrh

Bratislava a Košice majú tzv. dvojúrovňovú samosprávu, to znamená magistrát a mestské časti. Hlavné mesto SR má 17 mestských častí a metropola východu 22, pričom každá mestská časť má svojho starostu a mesto ako celok primátora. „V Bratislave je počet poslancov v mestských častiach a magistráte 317 a v Košiciach 221. Na porovnanie Kodaň, ktorá je veľkosťou podobná Bratislave, má 55 poslancov,“ uviedol rezort financií s tým, že obe mestá tak majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy.

Ušetrenie finančných prostriedkov by sa podľa ministerstva mohlo realizovať napríklad zmenou usporiadania samosprávy podľa modelu Veľké mesto. „V tomto prípade by sa do Bratislavy a Košíc pridružili aj satelitné obce. V prípade Bratislavy sú to obce v okresoch Malacky, Pezinok a Senec. Pri Košiciach sú to obce v okrese Košice okolie,“ konštatuje rezort financií, podľa ktorého je hlavné mesto v niektorých krajinách súčasne aj krajom alebo spolkovou krajinou. Príkladom je Praha, Viedeň či Londýn.

SK8 odmieta, aby úradníci menili rozhodnutia krajských predsedov

Ďalšou možnosťou je podľa MF SR zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú. Po zlúčení by sa tak rozhodovalo na jednom mieste napríklad o celom regionálnom školstve.

Rezort financií sa domnieva, že by sa dalo uvažovať aj o zmene usporiadania samosprávy Bratislavy a Košíc na jednu úroveň riadenia bez mestských častí, čím by sa uvoľnila časť výdavkov na výkon správy mestských častí. „Počet poslancov bude totožný s počtom poslancov súčasného magistrátu hlavného mesta. Zastupiteľstvá mestských častí by sa nevolili,“ opisuje možný scenár MF SR.

Cestou by mohol byť aj model okresov, konštatuje rezort financií. V tomto modeli by sa spojili mestské časti Bratislavy a Košíc do súčasných okresov. Z terajších 17 mestských častí Bratislavy by tak vzniklo päť. V prípade Košíc by z terajších 22 mestských častí vznikli štyri.

Môže vás zaujímať

PKN Orlen požiadal ruských dodávateľov o kompenzáciu za kontaminovanú ropu