Jednou vetou

Ministri poľnohospodárstva EÚ majú výhrady k agropolitike po roku 2020

Podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná

foto: TASR

Rokovania o novej spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ po roku 2020 medzi členskými štátmi a Európskou komisiou (EK) budú veľmi náročné. Pre TASR to uviedla ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná (nominantka SNS) v rámci pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre rybolov a poľnohospodárstvo v Luxemburgu. Matečná pripomenula, že ministri agrorezortov Únie mali možnosť po prvýkrát sa vyjadriť k návrhu eurokomisie EK o spoločnej poľnohospodárskej politike v rámci dlhodobého rozpočtu na obdobie 2021-2027.

Podľa jej slov hlavnou témou rokovaní bolo dorovnávanie priamych platieb pre farmárov. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré žiadajú dorovnanie. V súčasnosti sme na úrovni 78 percent priemeru EÚ. Ministerka nechápe prečo EK hovorí o tom, že dorovnáme do 90 percent (priemeru Únie) len polovicou z možnej sumy, čo podľa prepočtov znamená, že SR by v roku 2027 malo priame platby na úrovni 84 percent priemeru EÚ. „Druhou háklivou témou, ktorú kritizujú nielen nové členské krajiny, je zastropovanie,“ opísala situáciu Matečná. Zopakovala, že SR radí medzi tie krajiny, ktoré hovoria o dobrovoľnosti zastropovania priamych platieb pre farmárov. Uviedla, že aj z historických dôvodov máme veľké farmy na Slovensku a tak by nás zastropovanie dotklo viac.

Ďalšou kontroverznou témou návrhu agropolitiky EÚ po roku 2020 je podľa ministerky tzv. viazaná podpora. Doteraz táto podpora bola a je na úrovni 15 percent z objemu priamych podpôr. Ide o podporu pre citlivé komodity a tie sektory, ktoré produkujú napríklad ovocie, zeleninu či mlieko.  „Návrh Európskej komisie viazanú podporu zníži na 12 percent, čiže ako keby sa zredukovala možnosť podpory citlivých komodít, čo je pre Slovensko neprijateľné,“ uviedla Matečná. Zdôraznila, že vláda SR chce podporovať pestovateľov a chovateľov, ktorí vyrábajú citlivé komodity.

V parlamente sa v pondelok nehlasovalo, plénum bolo takmer prázdne

Ministri poľnohospodárstva krajín EÚ tiež nechápu definíciu „skutočného farmára“ ako ju zavádza eurokomisia. Matečná pripomenula, že v terajšom programovacom období (2014 – 2020) je definícia aktívneho farmára, s čím mali problémy mnohé krajiny Únie. „Chceme, aby členské krajiny mohli zadefinovať skutočného farmára podľa vlastných potrieb,“ spresnila Matečná.  V neposlednom rade ministri poľnohospodárstva majú výhradu voči návrhu eurokomisie aj preto, lebo zavádza ďalšiu byrokratickú záťaž. Matečná zdôraznila, že podľa ministrov projekt exekutívy EÚ znamená viac administratívy pre platobné agentúry, pre ministerstvá a aj pre samotných farmárov. „Rakúsko už naznačilo, že po prevzatí predsedníctva v Rade EÚ ako jednu z prvých tém si zvolí znižovanie administratívnej náročnosti novej spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ upozornila.

Kritický voči dlhodobému rozpočtu pre agropolitiku bol podľa prvých reakcií aj Európsky parlament. Matečná upozornila, že pre Radu je neprijateľné zníženie financovania agropolitiky o päť percent v bežných cenách. Aj preto, že nová poľnohospodárska politika si dáva za cieľ mnoho environmentálnych opatrení – až 40 percent z rozpočtu pre priame podpory. „Čiže za menej peňazí by poľnohospodári mali vyrobiť viac verejných statkov – viac krajinotvorby, znižovanie dopadov klimatických zmien, vodohospodárske opatrenia. To je voči nim neférové, viac povinností za menej peňazí,“ skonštatovala ministerka.

Priznala, že očakáva ťažké rokovania medzi inštitúciami EÚ, ktoré by sa mali dokončiť ešte pred budúcoročnými eurovoľbami. Dodala, že premiéri, keď dostanú mandát, sa musia snažiť získať viac peňazí pre agropolitiku. Náročné budú podľa nej ak rokovania súvisiace s legislatívnymi zmenami v agrosektore. Slovensko si už teraz hľadá spojencov a nachádza ich v Českej republike, Poľsku a Maďarsku.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie