NR SR rozhodne o prilepšení zamestnancov aj cenotvorbe energomonopolov

Schôdza Národnej rady Slovenskej republiky

zdroj: TASR

Definitívne hlasovanie o novele Zákonníka práce, ktorá prináša zvýšenie príplatkov za prácu v noci, počas sviatkov, ako aj zavádza príplatok za víkendovú prácu, čaká na poslancov Národnej rady SR už tento utorok (13.2.). Tretím rokovacím týždňom totiž pokračuje 26. schôdza NR SR, ktorá bola v piatok (9.2.) prerušená mimoriadnym plénom o modernizácii armády. O príplatkoch mali poslanci rozhodnúť už tento týždeň. Miroslav Beblavý (nezaradený) si však v rámci tretieho čítania zobral slovo a poukázal na legislatívno-technickú chybu v návrhu. Koalícia si preto na prípadné opravy zobrala čas.

Príplatky za nočnú prácu majú stúpnuť v dvoch etapách a tiež sa bude rozlišovať, či ide o všeobecnú alebo rizikovú prácu. Od 1. mája tohto roka pri všeobecnej práci pôjde príplatok hore na 30 percent minimálnej mzdy za hodinu a v ďalšom roku bude zvýšenie predstavovať 40 percent. Podobný postup bude aj pri rizikovej práci, pri ktorej od 1. mája tohto roka stúpne príplatok na 35 percent minimálnej mzdy za hodinu a od 1. mája budúceho roka dosiahne 50 percent.

Súčasťou novely je aj pozmeňujúci návrh, vďaka ktorému sa zvýšenie príplatkov za nočnú prácu, sviatok, ako aj zavedenie príplatkov za víkend dotkne i zamestnancov v štátnej a verejnej službe. Práve na legislatívnu chybu pri ňom upozornil Beblavý. Do zákonníka sa má dostať aj zavedenie 13. a 14. platu, ktoré majú byť postupne oslobodené od daní a odvodov. K zákonníku predložili pozmeňujúci návrh poslanci SNS.

Plénum bude rozhodovať aj o ďalšom osude novely z dielne opozičnej SaS. Liberáli chcú, aby verejnosť bola lepšie informovaná o hospodárení a cenotvorbe monopolov v oblasti energetiky, preto navrhujú zaviesť povinnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, aby na svojom webovom sídle zverejňoval všetky cenové rozhodnutia. Súčasná prax totiž podľa poslancov ukazuje, že verejnosť nemá dostatočný prístup k informáciám o tvorbe ceny prirodzených monopolov podliehajúcich cenovej regulácii, a to napriek tomu, že verejnosť v podobe zákazníkov týchto subjektov objektívne nemá inú možnosť, než využívať nimi poskytované tovary a služby, prípadne si zvoliť alternatívu.

Z celkovo 77-bodového programu prvej tohtoročnej schôdza musia poslanci otvoriť ešte 19. Všetko sú to opozičné návrhy. Napr. Veronika Remišová a Gábor Grendel z OĽaNO chcú sfunkčniť preukazovanie pôvodu majetku v občianskoprávnom konaní. Tvrdia, že súčasná právna úprava je nefunkčná aj z dôvodu, že sa dá ľahko obísť. Ich novela preto zakotvuje princíp, aby sa za legálny príjem nepovažovali príjmy z tzv. neobvyklých obchodných operácií, ktoré sú v našej legislatíve presne definované v právnej úprave boja proti praniu špinavých peňazí. Za týmto účelom sa v návrhu definujú pojmy. O nelegálny príjem má ísť aj vtedy, ak je odôvodnené predpokladať, že bol získaný konaním porovnateľným s legalizáciou príjmu z trestnej činnosti. „Treba zároveň uviesť, že orgánom, ktorý v konečnom dôsledku rozhodne o tom, či majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, je súd na návrh prokurátora,“upozornili Remišová a Grendel.

Poslanci Sme rodina chcú zase zmeniť zákon o súdnych exekútoroch tak, aby občania Slovenskej republiky neboli pri exekúcii neúmerne zaťažovaní nadmernými nákladmi. Navrhujú, aby odmena a tiež služby, za vykonanie ktorých má exekútor nárok na vyplatenie odmeny, boli oslobodené od dane z pridanej hodnoty. Sľubujú si od toho zníženie nákladov pre občanov o pätinu. „Odstráni sa tak stav, na ktorý občania Slovenskej republiky dlhodobo poukazujú ako na nevyvážený, neprimeraný a nespravodlivý,“ tvrdia.

Môže vás zaujímať

Krok OPEC+ zvýšil ceny ropy o vyše 1 %, cena Brentu prekročila 64 USD/barel