Od zriadenia colných priechodov medzi SR a ČR ubehlo 25 rokov

Ilustračné foto

TASR

Slovenskú a Českú republiku spája presne štvrťstoročie zmluva o zriadení colných priechodov.

 „Na základe zmluvy, ktorú podpísali 30. marca 1993 v Prahe, zriadili 13 cestných colných priechodov, na ktorých nebol obmedzený rozsah dopravy, a sedem železničných colných priechodov,“ pripomenula hovorkyňa Finančnej správy (FS) Ivana Skokanová.

Upozornila, že po rozdelení niekdajšieho spoločného štátu nastúpili colníci na hranice s ČR už 1. januára 1993, pričom colné konanie sa nelíšilo od toho na hraniciach s inou susednou krajinou. „Rozdiel bol však v prvých týždňoch v podmienkach, presnejšie povedané, v obmedzenom technickom vybavení,“ ozrejmila.

Colné vyhlásenia sa na začiatku museli podávať v papierovej podobe. Colníci mali kancelárie aj v unimobunkách, až postupne sa začali stavať na hraniciach s ČR colnice.

Kamiónová doprava mala vyčlenené colné priechody

Po prvotnom ustanovení cestných a železničných priechodov prišlo k zmene po približne polroku, keď zmiešané medzirezortné komisie obidvoch štátov navrhli po rokovaní 21. 9. 1993 na niektorých colných priechodoch obmedziť rozsah dopravy.

„Pre medzinárodnú kamiónovú dopravu bolo vyčlenených päť colných priechodov – Kúty-Břeclav, Drietoma-Starý Hrozenkov, Lysá pod Makytou-Střelná, Makov-Horní Bečva, Svrčinovec-Mosty u Jablunkova. Ostatné colné priechody boli určené len pre nákladnú dopravu automobilmi imatrikulovanými v SR alebo v ČR,“ priblížila hovorkyňa FS.

„Zmenil sa aj charakter železničného colného priechodu Holíč-Hodonín, ktorý bol určený na prepravu nákladných vlakov s prázdnymi vagónmi a nákladných vagónov s ucelenými substrátmi, s výnimkou tovaru, ktorý podliehal rastlinnej alebo veterinárnej kontrole. Tým sa prispelo k odľahčeniu železničného colného priechodu v Kútoch,“ doplnila Skokanová.

Môže vás zaujímať

Schválili novelu o DPH, má upraviť cezhraničné obchodovanie