Jednou vetou

Oproti minulému roku pracovali Slováci na štát o dva dni dlhšie

Ilustračné foto, archív

foto: TASR

Deň daňovej slobody, teda termín, od ktorého Slováci prestali pracovať pre štát a začali pracovať pre seba, sa oproti minulému roku o dva dni posunul. Podľa analýzy výdavkov a daňového a príspevkového zaťaženia zostavenej Nadáciou F. A. Hayeka pripadá v tomto roku Deň daňovej slobody na pondelok 27. mája. Zvýšilo sa tiež daňové a odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca, informovala v pondelok nadácia. Daňovníci odpracovali 146 dní, kým splatili svoj účet za chod štátu.

„Za rok 2019 predstavovala odhadovaná miera prerozdeľovania v slovenskej ekonomike 39,91 % hrubého domáceho produktu (HDP). Inými slovami to znamená, že z každého eura vytvoreného v našej ekonomike štát v tomto roku vezme a prerozdelí takmer 40 centov,“ povedal analytik nadácie Tomáš Púchly.

Podľa analytikov nadácie sa pod tohoročným posunom podpísalo najmä to, že verejné výdavky rastú rýchlejšie než ekonomika. Vláda totiž pri zostavovaní rozpočtu rátala s rastom HDP o 4,5 %, no aktuálne odhady Európskej komisie, Národnej banky Slovenska aj Ministerstva financií SR sú o veľa nižšie. „Výsledkom je relatívne vyššia miera prerozdeľovania v ekonomike ako vlani,“ povedal Púchly. Ďalším faktorom, ktorý sa podpísal pod posun dňa daňovej slobody, sú vyššie ako očakávané výdavky samospráv. Naopak, pozitívny vplyv mal silný trh práce. Štát nemusí dotovať v takej miere deficit dôchodkového poistenia.

Rezort školstva podporí budovanie regionálnych centier vzdelávania

Nadácia tiež porovnala daňové zaťaženie priemerného zamestnanca, a aj v tomto porovnaní zamestnanci zaplatili viac ako vlani. „Zamestnancovi zostane z každého eura zaplateného zamestnávateľom iba 45 centov. Viac ako 55 centov, teda viac ako polovicu z nákladov práce tak zhltnú povinné poistné odvody a dane,“ povedal Púchly.

Tento stav sa podľa analytikov dlhodobo nemení. Od konca krízy je pozorovateľný stabilný trend zvyšovania celkového daňovo-odvodového zaťaženia. Tento rok nie je výnimkou. Zatiaľ čo v roku 2018 pracujúcemu zostalo z jedného eura 45,55 % zo mzdových nákladov za jeho prácu, v tomto roku je to už len 44,85 %.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie