Poľnohospodári prišli v roku 2017 pre sucho o takmer 20 miliónov eur

Ilustračné foto

TASR

Minuloročné sucho spôsobilo výpadok príjmu na úrode 19,33 milióna eur. Informovala o tom na tlačovej besede Rady poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv predsedníčka Agrárnej komory Slovenska (AKS) Helena Patasiová.

Európska legislatíva podľa nej umožňuje členským krajinám, aby farmárom, ktorí boli postihnutí nepriaznivými poveternostnými podmienkami a majú väčší výpadok ako 30 % z priemeru úrody za posledných 5 rokov (najlepší a najhorší rok sa vynechá), poskytli kompenzáciu za náhradu príjmu. „V tomto prípade výpadok z úrody dosahoval v niektorých prípadoch aj 70 %,“ zdôraznila.

Pripomenula, že sucho postihlo viaceré krajiny EÚ. Aj preto sedem krajín okrem SR požiadalo o predčasné, preddavkové vyplácanie priamych podpôr. Česká republika a Maďarsko eliminovali dotknutým farmárom výpadok z ušlých príjmov. Vláda ČR schválila 25. septembra 2017 na zmiernenie škôd spôsobených suchom sumu zo štátneho rozpočtu vo výške približne 77 miliónov eur.

Poistenie by krylo škody z nepredvídaných udalostí

Dôležitým systémovým nástrojom na riešenie rizikovosti poľnohospodárskej výroby je podľa nej poistenie, ktorým sú kompenzované škody z následkov nepredvídaných udalostí na poľnohospodárskej produkcii a ostatnom majetku. Dosah poistenia je rozhodujúci a docenený formou čiastočnej kompenzácie výpadku príjmov v dôsledku škôd spôsobených na úrode plodín, zvieratách a majetku poľnohospodárskych podnikov.

Poistenie poľnohospodárskych podnikov je podľa predsedníčky AKS v súčasnej dobe dobrovoľné, založené na zmluvných podmienkach komerčných poisťovní. Poistenie je založené na prerozdeľovacom procese a je rozhodujúcim faktorom kompenzácie škôd lokálneho charakteru.

V roku 2016 si poľnohospodárske podniky poistili v komerčných poisťovniach majetok, úrodu a zvieratá v celkovej hodnote 19,3 milióna eur, z čoho im bolo vyplatených na škodách 39,3 %. Nie všetky následky rizík na všetkých plodinách sú však kryté poistením, napríklad sucho, záplavy, dažďová smršť počas žatvy, a podobne.

Žiadajú vytvorenie tzv. rizikového fondu

„Od roku 2010, keď bolo Slovensko postihnuté záplavami a zo štátnej pomoci bolo vyplatených 5,5 milióna eur, voláme po založení tzv. rizikového fondu, do ktorého by museli dobrovoľne prispievať poľnohospodári, štát, prípadne aj poisťovne, povedala.

Slovenskí poľnohospodári a potravinári združení v Rade poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv podľa Patasiovej naďalej žiadajú na zabezpečenie fungovania agropotravinárskeho sektora v časoch klimatických zmien aj vytvorenie rizikového fondu, ktorý by poskytol potrebnú náplasť na ranu v poľnohospodárstve, ktorú spôsobilo napríklad sucho v roku 2017.

Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť relevantných agropotravinárskych samospráv pôsobiacich na Slovensku, a to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, AKS, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.

Môže vás zaujímať

Developer postaví dve logistické haly v Košiciach