Jednou vetou

Pre SR ostáva výzvou udržateľnosť výdavkov na dôchodky, či lepší výber DPH

Ilustračné foto

foto: Pixabay.com

Slovensko by malo lepšie spresniť opatrenia, akými chce dosiahnuť plánované rozpočtové ciele. Potrebné je, aby sa zameralo na strednodobý rozpočtový cieľ do roku 2020.

Okrem toho pre Slovensko v oblasti verejných financií zostáva rizikom udržateľnosť verejných financií najmä pre rast výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť v dôsledku starnutia obyvateľstva. Vyplýva to z odporúčaní Európskej komisie (EK) pre jednotlivé štáty Európskej únie (EÚ) na rok 2019, ktoré predstavila v stredu.

EK odporúča Slovensku prijať opatrenia vo viacerých oblastiach

Brusel upozornil na to, že na Slovensko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu. Vláda v Programe stability očakáva zlepšenie celkového salda deficitu vo výške 0,7 % hrubého domáceho produktu v roku 2018 na vyrovnaný rozpočet v tomto roku. Na základe prepočítaného štrukturálneho salda by sa podľa EK strednodobý rozpočtový cieľ mal podľa plánu dosiahnuť v roku 2020.

Program stability počíta aj s poklesom dlhu verejnej správy. „Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú rozpočtové prognózy, je realistický. Zároveň platí, že opatrenia potrebné na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie do roku 2019 neboli úplne konkretizované,“ konštatuje EK.

Rozpočet zahŕňa aj nešpecifikovanú kategóriu výdavkov nazývaných rozpočtové rezervy, čo podľa komisie znižuje predvídateľnosť pri plnení rozpočtu. Slovensko by v roku 2020 malo dosiahnuť svoj strednodobý rozpočtový cieľ. Z jarnej prognózy EK vyplýva, že v rokoch 2019 a 2020 existuje riziko značnej odchýlky od požadovaného rastu čistých primárnych verejných výdavkov.

Porušenie fiškálnych pravidiel v Ríme oprávňuje EK začať disciplinárne konanie

„Slovensko podľa prognózy dodrží dlhové pravidlo v roku 2019 aj 2020. Počnúc rokom 2019 by sa mali prijať potrebné opatrenia, aby sa dosiahol súlad s ustanoveniami Paktu stability a rastu,“ odporúča EK.

Podľa Bruselu verejné financie Slovenska čelia v dlhodobom horizonte stredne vysokým rizikám v oblasti fiškálnej udržateľnosti. Je to spôsobené najmä rastom výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť kvôli starnutiu obyvateľstva.

„Obavy týkajúce sa dlhodobej fiškálnej udržateľnosti dôchodkových systémov vzrástli po tom, ako parlament prijal zmenu ústavy, ktorou sa prijal dôchodkový strop a ruší sa automatické naviazanie na strednú dĺžku života,“ upozornila komisia.

Na rast výdavkov upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Tým výrazne stúpnu riziká v oblasti udržateľnosti. Doteraz neboli predložené žiadne vyrovnávacie opatrenia a nevypočítal sa vplyv na príjem v starobe a na chudobu,“ podotkla komisia.

HUAWEI: Najlepší fotomobil vyzval do unikátneho súboju profesionálne zrkadlovky aj svojho predchodcu

Problematickou zostáva aj daňová disciplína, a to aj napriek určitému pokroku dosiahnutému v boji proti daňovým podvodom. Komisia upozornila najmä na daňovú medzeru pri DPH, ktorá bola v roku 2016 v porovnaní s priemerom EÚ viac než dvojnásobná.

„Hoci sa očakáva, že opatrenia plánované v rámci tretieho akčného plánu prinesú pozitívne výsledky, niektoré z nich sa ešte nezrealizovali. Zavedenie elektronických daňových priznaní pravdepodobne zníži administratívnu záťaž daňovníkov, ale ak sa nerealizujú všetky plánované opatrenia, mohlo by to ohroziť celkový účinok,“ tvrdí komisia.

Štruktúrovaný rámec opatrení v tejto oblasti politiky môže zároveň pomôcť obmedziť časté zmeny v daňovom zákonníku a prispieť k jeho zjednodušeniu. Dostatočne sa tiež v porovnaní s inými krajinami EÚ nevyužíva potenciál tvorby príjmov z environmentálneho a majetkového zdaňovania.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie