Pri infikovaní technológie pri kryptomenách hrozí zníženie ich výkonu

Ilustračné foto

Foto: TASR

Digitálne peňažné meny, na rozdiel od tradičnej meny nepodliehajú kontrole žiadnej regulačnej autority. Sú úplne decentralizované a navrhnuté tak, aby ich nikto nemohol nijako umelo ovplyvňovať, povedal pre TASR odborník na informačné technológie a zároveň šéfredaktor špecializovaného periodika PC Revue Martin Drobný.

Kým platobná transakcia medzi dvoma bankami pri platbe cez internetbanking trvá aj niekoľko dní, platba kryptomenou je spracovaná do niekoľkých minút. Obchody sú navyše anonymné, čo účastníkom transakcie ponúka 100-% utajenie, ozrejmil. Okrem najznámejšieho bitcoinu existuje v súčasnosti viac než 1300 iných virtuálnych mien. Medzi tie, ktoré sú najrozšírenejšie patrí ripple, ethereum, dash či litecoin.

Podľa Drobného princíp virtuálnej meny je zaujímavý aj pre samotné štáty, z ktorých už viaceré ohlásili vývoj vlastnej kryptomeny. Napríklad Čína, ktorá chce pomocou národnej kryptomeny oslabiť vplyv bitcoinu a ďalších virtuálnych mien, nad ktorými nemá kontrolu najmä v boji proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom.

Ako ďalej povedal, záujem o virtuálne meny sprevádza aj nárast malwaru zameraného práve na kryptomeny. Hackeri pritom prepašujú do nabúraných webových serverov ťažobný malware, ktorý potom zneužíva výkon počítačov pripojených na tieto webové servery. Škodlivý kód sa môže šíriť ako doplnok webových prehliadačov a akonáhle sa dostane do počítača, zapojí ho do ťažobného procesu tak, že vyťaží procesor takmer na 100 %.

Donedávna ťažobný malware fungoval len s využitím zapnutého prehliadača obete, nové typy však dokážu ťažiť aj bez toho, aby bol prehliadač zapnutý. V prípade infikovaných smartfónov sa jeho infikovanie a zneužitie na tažbu kryptomeny môže prejaviť znížením výkonu a rýchlym vybíjaním batérie, ukončil Drobný.

Môže vás zaujímať

Šéf bostonského Fedu E. Rosengren sa obáva o spotrebiteľské výdavky