Jednou vetou

Slovenskí europoslanci: Návrh rozpočtu EÚ má plusy i mínusy; výsledok ukáže čas

Ilustračné foto

Zdroj: TASR/AP

Až pokračujúce rokovania ukážu, či je predstavený návrh rozpočtu EÚ na roky 2021-2027 realistický, alebo nie. Slovenská europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) z frakcie európskych socialistov a demokratov (S&D) to uviedla vo štvrtok v tlačovej správe, ktorú zaslala TASR v reakcii na stredajšie zverejnenie návrhu tzv. viacročného finančného rámca Európskou komisiou (EK).

Podľa Beňovej zverejnená podoba rozpočtu neprekvapila a o prioritách týkajúcich sa posilňovania bezpečnosti, spoločnej ochrany hraníc či obrany sa hovorilo už dlhé mesiace. „Rozpočet musí byť schválený Európskym parlamentom (EP), no predovšetkým s ním musí súhlasiť každý jeden členský štát,“ upozornila s tým, že sú zatiaľ veľmi rozdielne odhady, kedy by mohlo dôjsť ku konečnému odsúhlaseniu.

„Je to beh na dlhú trať. Rokovania môžu pokojne pokračovať až do roku 2020. Súčasná EK by to rada stihla čím skôr, no reálne do toho môže zasiahnuť ešte aj výsledok európskych volieb, ktoré sú naplánované na budúci rok,“ uviedla europoslankyňa, pričom označila za dôležité, aby Slovensko išlo do ďalších rokovaní dobre pripravené. Ako zdôraznila, „musíme mať jasne definované národné priority a byť schopní si ich odborne uhájiť“. Za najväčšiu chybu zverejneného návrhu považuje Beňová zníženie množstva finančných prostriedkov na politiku súdržnosti.

Kukan poukázal na dieru v rozpočte po brexite

Slovenský poslanec EP Eduard Kukan (nezávislý) z politickej skupiny európskych ľudovcov (EPP) vo svojom vyjadrení pre TASR uviedol, že diskusia o novom viacročnom finančnom rámci je „kľúčová pre budúce smerovanie“ EÚ. „Finančný rámec potrebuje jasne nastavené priority a realistické ciele. Je to v prvom rade investičný rozpočet, ktorý sa však musí prispôsobiť súčasnej situácii v EÚ,“ reagoval Kukan, pričom poukázal na „dieru“, ktorú zanechá v spoločných príjmoch EÚ ukončenie členstva Británie.

„Dôležitá bude diskusia tykajúca sa ukončenia rôznych rabatov, ktoré dostávali niektorí čistí prispievatelia, a škrtov v politikách, z ktorých ťažili hlavne čistí poberatelia. V tomto kontexte tiež vítam navrhované zmeny podmienok čerpania kohéznych fondov, ktoré sa týkajú tiež Slovenska,“ doplnil Kukan.

Sedem prioritných oblastí pre investície môže podľa neho pomôcť modernizácii EÚ, až v nasledujúcich mesiacoch sa však ukáže, ako sa pretavia do konkrétnych návrhov. Celkovo vníma Kukan návrh eurorozpočtu na roky 2021-2027 ako „ambiciózny, zodpovedný a férový“.

Sulík: Prioritou by mala byť ochrana hraníc

Europoslanec Richard Sulík (SaS) z frakcie konzervatívcov a reformistov (ECR) sa vyjadril, že predstavený návrh „ako celok nepriniesol veľké prekvapenia“. „Pozitívom návrhu je škrtanie v kohéznej politike a agrodotáciách. Navrhované škrty však mali byť podstatne odvážnejšie ako len päť percent,“ uviedol. Za negatívum zase považuje navrhované „relatívne zvýšenie výdavkov k hrubému domácemu produktu členských krajín, a to práve preto, že výdavková strana nebola dostatočne okresaná„. Jednoznačnou prioritou EÚ by mala byť podľa Sulíka „ochrana hraníc a bezpečnosť„.

S návrhom, aby bolo čerpanie eurofondov spojené s kritériami právneho štátu, Sulík „nemá principiálny problém“. „Musíme si však počkať na konkrétne prevedenie tohto návrhu. Vnímam totiž riziko, že by sa toto kritérium mohlo stať nástrojom politického tlaku na krajiny s inou víziou fungovania Európskej únie alebo migračnej politiky,“ uviedol.

Európska komisia navrhla budúci sedemročný rozpočet EÚ vo výške takmer 1,14 bilióna eur, čo predstavuje 1,11 percenta celkového ekonomického výkonu 27 štátov EÚ po odchode Británie.

Môže vás zaujímať

AGRO: Situácia v agrosektore je vážna a ministerstvo ju nerieši, agropotravinári preto žiadajú premiéra o stretnutie