SR je v rámci debát na summite o dlhodobom rozpočte obhajcom kohézie

Predseda vlády SR Peter Pellegrini

foto: TASR

Debaty hláv vlád a štátov o dlhodobom rozpočte EÚ po roku 2020 na summite v Bruseli prebiehali bez emócií a je spoločná snaha členských krajín dospieť ku konečnej dohode na jeseň 2019. Uviedol slovenský premiér Peter Pellegrini počas zasadnutia Európskej rady.

Predseda vlády SR pripomenul, že na obdobie 2021 – 2027 je v hre 1280 miliárd eur a je zatiaľ veľmi predčasné hovoriť, koľko z tejto sumy ktorá členská krajina dostane. Prevláda však názor, za ktorým stojí aj SR, že je možné, aby bola konečná dohoda o dlhodobom rozpočte dosiahnutá na budúci rok na jeseň, čo je zaevidované aj v záveroch summitu, hoci je už teraz isté, že pôjde o komplikovanejšie rokovania, ako pri príprave finančnej perspektívy na roky 2014-2020.

Vyhostenie slovenského diplomata z Ruska sme očakávali, uviedol Pellegrini

Pellegrini vystúpil ako prvý v rámci debát lídrov o viacročnom finančnom rámci (VFR) a svojim kolegom pripomenul Summit priateľov kohézie EÚ, ktorý sa konal v Bratislave a na ktorom sa zúčastnilo 16 krajín Únie. „Hlavné posolstvo z môjho vystúpenia bolo zachovanie tradičnej politiky, ako je kohézna a spoločná poľnohospodárska politika a aby sme hľadali dostatočné zdroje na nové priority, ako sú bezpečnosť, veda a výskum, digitalizácia, migrácia a stabilita eurozóny,“ vysvetlil premiér.

Podľa neho je to dôležité, lebo v dobe, keď v Európe silnejú populistické názory, si nemôžeme dovoliť prehlbovanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi v EÚ. V opačnom prípade sa môže stať, že ľudia začnú mať pochybnosti o členstve v EÚ.

Kiska v Ríme: EÚ je riešením pre každý problém

Pellegrini upozornil, že hlavným odkazom rokovaní lídrov o dlhodobom rozpočte je to, že najskôr treba hovoriť o prioritách EÚ a o vízii pre rozvoj a až potom treba nastaviť rozpočet, ktorý by bol schopný tieto priority napĺňať. „Nemôžeme ísť cestou, že máme rozpočet a tomu podriadime to, čo chceme v Európe spraviť,“ dodal.

Slovensko podľa premiéra zastáva názor, že EÚ aj po brexite, čo znamená výpadok niekoľko miliárd eur, by mala mať ambiciózny rozpočet a hľadať spôsoby, ako zafinancovať všetko, čo treba. V tejto súvislosti zdôraznil, že Slovensko, podobne ako aj ostatné krajiny na kohéznom summite v Bratislave, už deklarovalo ochotu zvýšiť svoje príspevky do eurorozpočtu, a to tak v reálnych sumách, ako aj v percentuálnom prevedení.

Slovensko proti sankciám voči Rusku nepôjde

„Pre Slovensko a ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky by bolo veľkým úspechom, keby nám zostalo aspoň toľko, čo dostávame teraz, ale tie škrty budú výrazné,“ opísal situáciu Pellegrini. Priznal, že zatiaľ je nemožné hovoriť o konkrétnych sumách pre členské krajiny, lebo sú nastavené rôzne kritériá a prepočty a rokovania pokračujú, ale návrh tak, ako je dnes známy, znamená výrazné škrty pre SR. Viac ako 20 percent voči „obálke“ zo súčasného programového obdobia, čo je podľa jeho slov „dosť“ na krajinu, v ktorej pretrvávajú veľké regionálne rozdiely, a ktorá ešte nedosiahla priemer kvality života v EÚ.

Premiér potvrdil, že na summite neprebehli debaty spojené s čerpaním eurofondov naviazané na dodržiavanie princípov právneho štátu. Dodal, že ak by k tomu došlo, tak by tieto debaty chcel spojiť aj s dodržiavaním fiškálnych pravidiel a zodpovednosťou voči verejným financiám, s čím by mali problémy aj niektoré oveľa väčšie a vyspelejšie ekonomiky EÚ.

Môže vás zaujímať

V Rusku sa diskutuje o štvordňovom pracovnom týždni