SR musí podľa NKÚ reagovať na výrazné klimatické zmeny

Najvyšší kontrolný úrad

foto: TASR

Na území SR je identifikovaných 588 oblastí s výskytom významného povodňového rizika. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa v rámci svojej kontrolnej činnosti venoval téme ochrany územia, majetku a obyvateľov pred povodňami. Z kontrol vyplýva, že SR musí reagovať na výrazné klimatické zmeny i na výstavbu nových vodných stavieb. Informoval hovorca NKÚ Marek Papajčík.

Vzhľadom na prírodné podmienky na Slovensku sú vodné nádrže považované za najefektívnejšie riešenie nielen voči znižovaniu dôsledkov povodní, ale aj pre zachovanie prírodných hodnôt a biologickej rozmanitosti krajiny, prírody pre súčasné a budúce generácie. „V SR sa vodnými stavbami reguluje približne iba osem percent priemerného ročného odtoku vody, čo už v súčasnosti nemožno považovať za dostatočné množstvo a v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach,“ uviedol Papajčík. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aj preto odporúča vláde SR, aby sa aktívne venovala strategickej otázke súvisiacej s možnosťami zadržania vody v prírode.

Kontrolóri sa pozreli na to, ako je na Slovensku zabezpečovaný manažment ochrany pred povodňami, ktorý spadá do pôsobnosti rezortu životného prostredia, a z hľadiska priameho výkonu štátnemu podniku Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatuje, že štát si nedostatočne plní úlohy v tejto oblasti, pretože SVP nedostáva zo štátneho rozpočtu dostatok financií na údržbu a opravu vodných stavieb. Podľa NKÚ v rokoch 2010, 2011 a 2014 nedostal tento podnik žiadne prostriedky na opravu a údržbu a aj v ostatných rokoch získal z verejných zdrojov výrazne menej ako požadoval. Deficit tvorí celkovo až 178 miliónov eur.

Figeľ prijal odchádzajúcu riaditeľku ACN Slovensko M. Hatokovú

 SVP má pritom v správe 294 vodných nádrží, 242 hatí a 4186 km pozdĺžnych hrádzí, pričom väčšina z nich plní aj kľúčovú funkciu protipovodňovej ochrany. „V dôsledku nedostatočného financovania, ale aj poklesu zamestnancov, nemohol SVP zabezpečiť v ostatných rokoch riadny chod a údržbu všetkých týchto vodných stavieb, a až 28 z nich je v havarijnom stave, práve v dôsledku nedostatočnej údržby, opravy,“ uviedol Papajčík.

Kontrola NKÚ tiež zistila, že najvýznamnejším zdrojom financovania opatrení v oblasti ochrany pred povodňami boli prostriedky z európskych fondov. Do roku 2013 sa na výstavbu 127 zariadení protipovodňovej ochrany vyčerpalo 150 miliónov eur. V programovom období 2014 – 2020 je v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia vyčlenených takmer pol miliardy eur, avšak prvé príspevky boli schválené až v minulom roku, čo spôsobilo významný sklz aj pre projekty, ktoré už boli pripravené v minulosti. Podobne ako v iných obdobných prípadoch i tu kontrolóri upozorňujú kompetentné inštitúcie na riziko nahrádzania národných zdrojov európskymi pri dôležitých investičných aktivitách verejnej správy. Strategické investičné projekty súvisiace s udržateľným rozvojom spoločnosti by mali byť podľa NKÚ primárne podporované zo strany štátu, mali by byť financované zo štátneho rozpočtu a európske zdroje by mali mať podpornú funkciu.

Môže vás zaujímať

Fed nemal znížiť sadzby, ekonomika USA nepotrebuje stimul, myslí si Rosengren