Vzhľadom na prírodné podmienky na Slovensku sú vodné nádrže považované za najefektívnejšie riešenie nielen voči znižovaniu dôsledkov povodní, ale aj pre zachovanie prírodných hodnôt a biologickej rozmanitosti krajiny, prírody pre súčasné a budúce generácie. „V SR sa vodnými stavbami reguluje približne iba osem percent priemerného ročného odtoku vody, čo už v súčasnosti nemožno považovať za dostatočné množstvo a v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné zvýšiť možnosti akumulácie vody v nádržiach,“ uviedol Papajčík. Národná autorita pre oblasť externej kontroly aj preto odporúča vláde SR, aby sa aktívne venovala strategickej otázke súvisiacej s možnosťami zadržania vody v prírode.
Kontrolóri sa pozreli na to, ako je na Slovensku zabezpečovaný manažment ochrany pred povodňami, ktorý spadá do pôsobnosti rezortu životného prostredia, a z hľadiska priameho výkonu štátnemu podniku Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Na základe výsledkov kontroly NKÚ konštatuje, že štát si nedostatočne plní úlohy v tejto oblasti, pretože SVP nedostáva zo štátneho rozpočtu dostatok financií na údržbu a opravu vodných stavieb. Podľa NKÚ v rokoch 2010, 2011 a 2014 nedostal tento podnik žiadne prostriedky na opravu a údržbu a aj v ostatných rokoch získal z verejných zdrojov výrazne menej ako požadoval. Deficit tvorí celkovo až 178 miliónov eur.
Figeľ prijal odchádzajúcu riaditeľku ACN Slovensko M. Hatokovú
SVP má pritom v správe 294 vodných nádrží, 242 hatí a 4186 km pozdĺžnych hrádzí, pričom väčšina z nich plní aj kľúčovú funkciu protipovodňovej ochrany. „V dôsledku nedostatočného financovania, ale aj poklesu zamestnancov, nemohol SVP zabezpečiť v ostatných rokoch riadny chod a údržbu všetkých týchto vodných stavieb, a až 28 z nich je v havarijnom stave, práve v dôsledku nedostatočnej údržby, opravy,“ uviedol Papajčík.
Kontrola NKÚ tiež zistila, že najvýznamnejším zdrojom financovania opatrení v oblasti ochrany pred povodňami boli prostriedky z európskych fondov. Do roku 2013 sa na výstavbu 127 zariadení protipovodňovej ochrany vyčerpalo 150 miliónov eur. V programovom období 2014 – 2020 je v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia vyčlenených takmer pol miliardy eur, avšak prvé príspevky boli schválené až v minulom roku, čo spôsobilo významný sklz aj pre projekty, ktoré už boli pripravené v minulosti. Podobne ako v iných obdobných prípadoch i tu kontrolóri upozorňujú kompetentné inštitúcie na riziko nahrádzania národných zdrojov európskymi pri dôležitých investičných aktivitách verejnej správy. Strategické investičné projekty súvisiace s udržateľným rozvojom spoločnosti by mali byť podľa NKÚ primárne podporované zo strany štátu, mali by byť financované zo štátneho rozpočtu a európske zdroje by mali mať podpornú funkciu.