SR otvorila rokovania s EK o partnerskej dohode a operačných programoch

Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Richard Raši, zástupcovia Európskej komisie Kerstin Jorna a Normunds Popens počas brífingu po prvom zasadnutí Rady vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027 v Bratislave 28. marca 2019

foto: TASR – Jaroslav Novák

Slovenská republika otvorila proces vyjednávaní s Európskou komisiou (EK) o obsahu tzv. partnerskej dohody a operačných programoch, čo je základ na to, aby mohla čerpať financie v budúcom programovom období.

Povedal to vo štvrtok po prvom rokovaní Rady vlády SR pre politiku súdržnosti 2021 – 2027 jej predseda a vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši (Smer-SD) v súvislosti so Správou o SR 2019 zo strany EK, ktorú rada prerokovala.

Rada Európy: Slovensko musí dokončiť protikorupčné opatrenia

Stalo sa tak aj za účasti zástupcu generálneho riaditeľa pre regionálnu politiku EK Normundsa Popensa a zástupkyne generálneho riaditeľa pre hospodárske a finančné záležitosti EK Kerstin Jornovej.

Slovensko s EK budú definovať nové priority a schvaľovať podmienky nového programového obdobia, doplnil vicepremiér. „Cieľmi, ktoré EK definovala na programové obdobie, sú inteligentnejšia, ekologickejšia, sociálnejšia, prepojenejšia Európa či Európa bližšia k občanom. Na týchto prioritách sa dokážeme zhodnúť a dokážeme do nich dostať aj naše národné potreby,“ konštatoval Raši a pripomenul, že financie z EÚ tvorili až 80 % verejných investícií. Informoval o tom, že hovorili aj o zjednodušení čerpania financií a o opatreniach na zvýšenie transparentnosti, a spomenul opatrenia v tejto súvislosti.

EP prijal kritické uznesenie o situácii na Malte a na Slovensku

Podľa správy sa Slovensku ekonomicky darí, EK vyzdvihla hospodársky rast, pokles dlhu či rast zamestnanosti. K výzvam, ktoré pomenovala, patria podľa Rašiho verejná správa, zlepšovanie vzdelávania, investície do vedy a výskumu, vyrovnávanie regionálnych rozdielov či kvalita životného prostredia.

Aktuálny návrh uvádza, že suma pre Slovensko na politiku súdržnosti by mala byť 13,234 miliardy eur v bežných cenách. „SR ostáva po Estónsku krajinou s druhou najvyššou intenzitou pomoci na obyvateľa v Európskej únii (EÚ), je to 310 eur na obyvateľa a na rok,“ povedal vicepremiér. Podľa neho je dôležité, aby bola načas schválená legislatíva k politike súdržnosti na budúce programové obdobie, aby sa SR vyhla možnému omeškaniu implementácie podpory z fondov EÚ.

Opozícia vidí v dôchodkovom strope riziká, koalícia chce pomôcť ľuďom

Podľa Rašiho Slovensko potrebuje mať v predstihu pripravené argumenty, aby vedelo presvedčiť EK o svojich prioritách. „Chceme byť pri financovaní špecifických potrieb našich regiónov čo najflexibilnejší. Komisiu však musíme presvedčiť aj o tom, že financovanie nami zvolených priorít podporí hospodársky rast, zamestnanosť a ich komplexný rozvoj,“ povedal.

Vláda zriadila Radu vlády SR pre politiku súdržnosti v marci tohto roka. Činnosť rady sa týka politiky súdržnosti, najmä využívania Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu plus, Kohézneho fondu, ako aj iných európskych a vnútroštátnych finančných mechanizmov súvisiacich s podporou politiky súdržnosti.

Môže vás zaujímať

EP schválil nomináciu Ch. Lagardovej na post šéfky ECB