Tretí balík návrhov z oblasti mobility znamená trojité víťazstvo, uviedol Šefčovič

Maroš Šefčovič

Foto: TASR

Európska komisia (EK) vo štvrtok predstavila tretí a posledný legislatívny balík z oblasti "bezpečnej, čistej a prepojenej mobility". Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v rozhovore pre TASR uviedol, že jeho dôraz je na emisné štandardy pre nákladné autá, týka sa nových systémov pre bezpečnosť vozidiel a zaoberá sa aj elektromobilitou a batériami budúcnosti a otázkou autonómnych vozidiel.

Šefčovič pripomenul, že ide o iniciatívy v rámci energetickej únie, ktorých zámerom je zavádzať v širokom meradle nové technológie, podporovať „zelené batérie“ a budovať infraštruktúru pre autá budúcnosti, čo podporuje cieľ známy ako „trojitá nula“ – nulové emisie, nulové dopravné zápchy a nulová nehodovosť.

„V treťom mobilitnom balíčku stanovujeme nové emisné štandardy pre nákladné autá. Zavádzame tiež nový systém pre bezpečnú prevádzku vozidiel a sú tu aj dva dôležité prvky – akčný plán pre výrobu batérií v Európe, s čím úzko súvisí historicky prvé oznámenie o technológiách budúcnosti, čiže autonómne vozidlá,“ opísal Šefčovič v kocke nové právne návrhy.

Uzatváranie skládok má dostať jasnejšie pravidlá, emisie limity

Slovenský eurokomisár upozornil, že pri zavádzaní emisných štandardov pre nákladné vozidlá Únia dobieha konkurentov z USA, Číny a Japonska, ktoré už tieto normy zaviedli. Cieľom EÚ je, aby aj vďaka tejto právnej úprave boli európske vozidlá do konca budúceho desaťročia najbezpečnejšie na svete. V praxi to znamená znížiť emisie kamiónov o 15 % do roku 2025 a výhľadovo – do roku 2030 – o 30 %.

„Po rozsiahlych konzultáciách aj s automobilovým priemyslom sme nadobudli presvedčenie, že tie ciele sa dajú dosiahnuť. Najmä ak sa využijú všetky technologické vymoženosti, ktoré už dnes existujú a ktoré výrobcovia nákladiakov doteraz nevyužívali,“ uviedol. Spresnil, že ide napríklad o účinnejšie lubrikanty, lepšie využitie rôznych súčiastok, ale je tu aj snaha o aerodynamickejšie kabíny a nový dizajn áut, nové typy motorov či značkovanie pneumatík podľa typu áut, čo spotrebiteľom ušetrí náklady na palivo a zníži uhlíkové emisie.

Šefčovič upozornil, že dôraz na zavádzanie nových bezpečnostných prvkov vozidiel bude zaujímavý aj pre Slovensko ako veľkého výrobcu áut. Už v priebehu troch rokov by sa mali povinne zavádzať nové bezpečnostné technológie. Ide spolu o 11 čŕt, medzi ktoré patrí aj automatické brzdenie pri priechodoch a nepredvídaných prekážkach, technológie na udržanie auta v jazdnom pruhu či na výstrahu pre vodiča s cieľom obmedziť zlyhanie ľudského faktora.

Dieselová aféra nesmie podľa Merkelovej brániť automobilkám v investíciách

Už dnes sú tieto technológie zavádzané v luxusných vozidlách. EÚ chce znížiť počet obetí cestných nehôd, lebo každý deň na európskych cestách zahynie okolo 70 ľudí. Podľa odhadov EK nové technológie by v budúcom desaťročí mali zabrániť 7300 zbytočným úmrtiam a okolo 39.000 zraneniam v dôsledku dopravných nehôd, čo pre spoločnosť ušetrí 73 miliárd eur.

Šefčovič pripomenul, že sa na túto právnu iniciatívu pozerať ako na trojnásobné víťazstvo. „Zabezpečíme to, že budeme mať čistejšie ovzdušie v mestách a prispejeme k boju proti klimatickým zmenám. Novými emisnými štandardmi tlačíme na európsky priemysel, aby bol najkonkurencieschopnejší na svete pokiaľ ide o kvalitu a modernizáciu a do tretice aj v prípade osobných aj v prípade nákladných áut pôjde o dramatické úspory, pokiaľ ide o pohonné hmoty. Verím, že aj autopriemysel si uvedomuje, že to je jediná správna cesta,“ dodal.

Zdôraznil, že v prípade osobných vozidiel trhy EÚ v najbližších rokoch očakávajú 80 typov áut s elektrickým segmentom a je pravdepodobné, že rovnaký postup bude aj zo strany výrobcov nákladných áut, lebo aj oni vedia, že do roku 2025 budú musieť začať využívať všetky dostupné moderné technológie.

Môže vás zaujímať

V Madride si uvedomili, že ľudia potrebujú aj odpočinok