Tretí balík návrhov z oblasti mobility znamená trojité víťazstvo, uviedol Šefčovič

Maroš Šefčovič

Foto: TASR

Európska komisia (EK) vo štvrtok predstavila tretí a posledný legislatívny balík z oblasti "bezpečnej, čistej a prepojenej mobility". Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič v rozhovore pre TASR uviedol, že jeho dôraz je na emisné štandardy pre nákladné autá, týka sa nových systémov pre bezpečnosť vozidiel a zaoberá sa aj elektromobilitou a batériami budúcnosti a otázkou autonómnych vozidiel.

Šefčovič pripomenul, že ide o iniciatívy v rámci energetickej únie, ktorých zámerom je zavádzať v širokom meradle nové technológie, podporovať „zelené batérie“ a budovať infraštruktúru pre autá budúcnosti, čo podporuje cieľ známy ako „trojitá nula“ – nulové emisie, nulové dopravné zápchy a nulová nehodovosť.

„V treťom mobilitnom balíčku stanovujeme nové emisné štandardy pre nákladné autá. Zavádzame tiež nový systém pre bezpečnú prevádzku vozidiel a sú tu aj dva dôležité prvky – akčný plán pre výrobu batérií v Európe, s čím úzko súvisí historicky prvé oznámenie o technológiách budúcnosti, čiže autonómne vozidlá,“ opísal Šefčovič v kocke nové právne návrhy.

Uzatváranie skládok má dostať jasnejšie pravidlá, emisie limity

Slovenský eurokomisár upozornil, že pri zavádzaní emisných štandardov pre nákladné vozidlá Únia dobieha konkurentov z USA, Číny a Japonska, ktoré už tieto normy zaviedli. Cieľom EÚ je, aby aj vďaka tejto právnej úprave boli európske vozidlá do konca budúceho desaťročia najbezpečnejšie na svete. V praxi to znamená znížiť emisie kamiónov o 15 % do roku 2025 a výhľadovo – do roku 2030 – o 30 %.

„Po rozsiahlych konzultáciách aj s automobilovým priemyslom sme nadobudli presvedčenie, že tie ciele sa dajú dosiahnuť. Najmä ak sa využijú všetky technologické vymoženosti, ktoré už dnes existujú a ktoré výrobcovia nákladiakov doteraz nevyužívali,“ uviedol. Spresnil, že ide napríklad o účinnejšie lubrikanty, lepšie využitie rôznych súčiastok, ale je tu aj snaha o aerodynamickejšie kabíny a nový dizajn áut, nové typy motorov či značkovanie pneumatík podľa typu áut, čo spotrebiteľom ušetrí náklady na palivo a zníži uhlíkové emisie.

Šefčovič upozornil, že dôraz na zavádzanie nových bezpečnostných prvkov vozidiel bude zaujímavý aj pre Slovensko ako veľkého výrobcu áut. Už v priebehu troch rokov by sa mali povinne zavádzať nové bezpečnostné technológie. Ide spolu o 11 čŕt, medzi ktoré patrí aj automatické brzdenie pri priechodoch a nepredvídaných prekážkach, technológie na udržanie auta v jazdnom pruhu či na výstrahu pre vodiča s cieľom obmedziť zlyhanie ľudského faktora.

Dieselová aféra nesmie podľa Merkelovej brániť automobilkám v investíciách

Už dnes sú tieto technológie zavádzané v luxusných vozidlách. EÚ chce znížiť počet obetí cestných nehôd, lebo každý deň na európskych cestách zahynie okolo 70 ľudí. Podľa odhadov EK nové technológie by v budúcom desaťročí mali zabrániť 7300 zbytočným úmrtiam a okolo 39.000 zraneniam v dôsledku dopravných nehôd, čo pre spoločnosť ušetrí 73 miliárd eur.

Šefčovič pripomenul, že sa na túto právnu iniciatívu pozerať ako na trojnásobné víťazstvo. „Zabezpečíme to, že budeme mať čistejšie ovzdušie v mestách a prispejeme k boju proti klimatickým zmenám. Novými emisnými štandardmi tlačíme na európsky priemysel, aby bol najkonkurencieschopnejší na svete pokiaľ ide o kvalitu a modernizáciu a do tretice aj v prípade osobných aj v prípade nákladných áut pôjde o dramatické úspory, pokiaľ ide o pohonné hmoty. Verím, že aj autopriemysel si uvedomuje, že to je jediná správna cesta,“ dodal.

Zdôraznil, že v prípade osobných vozidiel trhy EÚ v najbližších rokoch očakávajú 80 typov áut s elektrickým segmentom a je pravdepodobné, že rovnaký postup bude aj zo strany výrobcov nákladných áut, lebo aj oni vedia, že do roku 2025 budú musieť začať využívať všetky dostupné moderné technológie.

Môže vás zaujímať

Martin Fecko

OĽaNO: Dotácie na pôdu by mal dostávať iba jej vlastník alebo platný nájomca