Jednou vetou

Vládny dlh a deficit EÚ a eurozóny vlani klesli, Eurostat mal výhrady k údajom SR

Ilustračné foto

foto: TASR

Deficit verejných financií a verejný dlh eurozóny aj celej Európskej únie (EÚ) sa v roku 2018 v relatívnom vyjadrení znížili. Informoval o tom v utorok európsky štatistický úrad Eurostat.

Podľa Eurostatu v regióne, ktorý platí eurom, sa deficit verejných financií vlani znížil na 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) z 1 % v roku 2017. V EÚ klesol na 0,6 % z 1 % HDP. Zároveň sa v eurozóne pomer verejného dlhu k HDP do konca minulého roka znížil na 85,1 % z 87,1 % HDP na konci roka 2017 a v EÚ na 80 % z 81,7 % HDP.

Spomedzi štátov EÚ zaznamenali v roku 2018 rozpočtový prebytok Luxembursko (2,4 %), Bulharsko a Malta (v oboch 2 %), Nemecko (1,7 %), Holandsko (1,5 %), Grécko (1,1 %), Česko a Švédsko (zhodne 0,9 %), Litva a Slovinsko (v oboch 0,7 %), Dánsko (0,5 %), Chorvátsko (0,2 %) a Rakúsko (0,1 %). Írsko malo vlani vyrovnaný rozpočet.

Ekonomika eurozóny sa v druhej polovici roka stabilizuje

Ostatné štáty vykázali deficit verejných financií, pričom dva členské štáty mali tieto deficity rovné alebo vyššie ako 3 % HDP, a to Rumunsko (-3 %) a Cyprus (-4,8 %). Slovensko ukončilo rok 2018 so schodkom 0,7 % HDP.

Čo sa týka štátneho dlhu, na konci roka 2018 mali najnižší pomer vládneho dlhu k HDP v Estónsku (8,4 %), Luxembursku (21,4 %), Bulharsku (22,6 %), Českej republike (32,7 ), Dánsku (34,1 %) a Litve (34,2 %). Štrnásť členských štátov malo podiel vládneho dlhu vyšší ako 60 % HDP, pričom najvyšší dlh vykázali Grécko (181,1 %), Taliansko (132,2 %), Portugalsko (121,5 %), Cyprus (102,5 %), Belgicko (102 %), Francúzsko (98,4 %) a Španielsko (97,1 %).

Miera evidovanej nezamestnanosti v SR v marci klesla na 5,03 percenta

Slovensko malo na konci roka 2018 vládny dlh 48,9 % HDP. V roku 2018 predstavovali vládne výdavky v eurozóne 46,8 % HDP a vládne príjmy 46,3 % HDP. V prípade EÚ boli výdavky na úrovni 45,6 % a príjmy 45 % HDP. V oboch zónach sa pomer verejných výdavkov k HDP oproti roku 2017 znížil, zatiaľ čo pomer verejných príjmov sa zvýšil.

Eurostat zároveň vyjadril výhrady ku kvalite údajov z Maďarska v súvislosti s klasifikáciou Maďarského združenia pre skladovanie uhľovodíkov (MSZKSZ). Eurostat sa domnieva, že tieto údaje by mali byť zhrnuté do čísiel verejnej správy. To by viedlo k zvýšeniu vládneho dlhu v roku 2015 o 0,3 % HDP, v roku 2016 a v roku 2017 o 0,4 % HDP a v roku 2018 o odhadovaných 0,3 % HDP. Údaje o deficite by zostali prakticky nezmenené.

Program stability SR na roky 2019 až 2022 predpokladá nulový deficit, uviedol Pellegrini

Eurostat mal opäť výhrady aj ku kvalite údajov v súvislosti s klasifikáciou nadácií, vytvorených Maďarskou národnou bankou. Eurostat sa domnieva, že tieto nadácie, vrátane ich dcérskych spoločností, by sa mali klasifikovať v rámci verejnej správy. To by viedlo k odhadovanému nárastu deficitu verejných financií v roku 2015 o 0,1 % HDP, v roku 2016 o 0,2 % HDP a v roku 2017 o 0,1 % HDP. Údaje o dlhu by zostali nezmenené.

Eurostat vyjadril výhrady ku kvalite údajov vykazovaných Slovenskom v súvislosti so zaznamenaním niektorých výdavkov vynaložených vládou, ktoré by mohli v roku 2018 zvýšiť deficit o 0,3 % HDP. Eurostat túto záležitosť prešetrí v spolupráci so Štatistickým úradom SR.

Môže vás zaujímať

Priemerná cena bývania vzrástla medzikvartálne o takmer 60 eur za meter štvorcový