Žiga: SR nemá pre hospodársku politiku strategický dokument od 90. rokov

Minister hospodárstva Peter Žiga

foto: TASR

Slovensko nemá pre hospodársku politiku strategický dokument od 90. rokov. Uviedol to po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu šéf Ministerstva hospodárstva (MH) SR Peter Žiga (Smer-SD) na margo schváleného dokumentu Stratégia hospodárskej politiky SR do roku 2030. Pokusy ju vytvoriť po roku 2000 neprešli podľa jeho slov na rokovaní vlády.

„V rámci toho, aby sme vedeli, kam posunúť hospodárstvo na Slovensku, sme v roku 2016 zriadili pracovnú skupinu za účasti podnikateľských združení, ZMOS, akademickej obce a Konfederácie odborových zväzov. Táto skupina vypracovala strategický dokument, ktorý dnes prešiel vládou,“ priblížil.

Obchodné reťazce v SR majú ziskovosť vyššiu ako v zahraničí, uviedla Matečná

Dokument podľa neho poníma problematiku hospodárskej politiky do roku 2030 z oblasti ľudský potenciál (trh práce, vzdelanie zamestnancov), podnikateľské prostredie, rozvoj regiónov a poľnohospodárstva, priemysel 4.0, energetika a životné prostredie. „Chceme prejsť do roku 2030 od nákladovo orientovanej ekonomiky na vyššiu pridanú hodnotu, na priemysel 4.0, na inovácie, na vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva tak, aby zodpovedala spomínaným požiadavkám,“ podčiarkol Žiga. Schválená stratégia je podľa neho „otvoreným materiálom“, MH SR je pripravené prehodnotiť ho v roku 2024.

Štruktúra návrhu Stratégie hospodárskej politiky SR do roku 2030 pozostáva zo siedmich hlavných kapitol. Prvá kapitola sa venuje určeniu základného strategického cieľa hospodárskej politiky SR s určením vízie a oblastí, ktorých optimálne nastavenie povedie ku konkurencieschopnému, udržateľnému a zelenému hospodárskemu rastu. Druhá kapitola poskytuje analýzu vývoja hlavných globálnych trendov, ktoré hodnotí aj z pohľadu SR. Analytická časť v tretej kapitole popisuje potenciál regiónov SR z pohľadu ekonomickej výkonnosti a typológie regionálnej štruktúry.

Tzv. SWOT analýza v štvrtej kapitole definuje silné a slabé stránky hospodárstva SR, ako aj príležitosti a hrozby vplývajúce na jej budúci hospodársky rozvoj. Piata kapitola stanovuje východiská pre kľúčové oblasti hospodárskej politiky SR, ktoré sú rozpracované formou opatrení v šiestej kapitole. Siedma kapitola sa venuje monitorovaniu pokroku pri napĺňaní hospodárskej politiky a stanovuje rámec pre implementáciu opatrení formou akčných plánov.

Môže vás zaujímať

Pasívne saldo agroobchodu za január až august medziročne stúplo o 32,6 %