Zmeny v majetkových priznaniach predložil okrem koalície aj Beblavý

Miroslav Beblavý nezaradený poslanec NR SR

Foto: TASR

Zmeny v zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tzv. zákone o konflikte záujmov) predložil do parlamentu okrem koalície aj nezaradený poslanec a zakladateľ strany Spolu Miroslav Beblavý. Ide o zmeny, ktoré už v minulosti predkladal a na ktorých sa podľa jeho slov dohodli koaličné a opozičné strany už v minulosti, ale vládny Smer-SD od nich vtedy odstúpil a neprešli. Keďže ide o ústavný zákon, na jeho schválenie treba ústavnú väčšinu.

Podobne ako koalícia aj Beblavý rieši otázku prísnejších majetkových priznaní, darov či podnikania verejných činiteľov. Poslanec pripomína, že súčasný zákon umožňuje výkon podnikateľskej činnosti vo verejnoprospešnom záujme a dovoľuje niektorým funkcionárom poberať finančnú odmenu, kým iným nie. Jeho novela má preto zjednotiť obmedzenia tak, že verejní funkcionári budú môcť vykonávať tieto činnosti, ale bez poberania finančnej odmeny. Koalícia navrhuje absolútny zákaz podnikania.

Beblavý chce upraviť aj otázku pasívnych príjmov. Súčasný zákon podľa neho nedostatočne zohľadňuje pasívne príjmy, napríklad z dividend či prenájmu. „To znemožňuje reálny výkon kľúčovej úlohy ústavného zákona – porovnávanie majetkových prírastkov a legálnych príjmov verejného funkcionára,“ vysvetľuje Beblavý.

Duchovní v polícii či armáde by nemali mať automaticky zbraň, navrhuje SNS

Navrhuje, aby verejní funkcionári zverejňovali všetky svoje príjmy a majetky, ako aj majetkové pomery manžela/manželky a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko, rodinný stav a adresa trvalého pobytu a údajov o podieloch vo vzťahu k majetkovým pomerom.

Zmeny sa majú týkať aj darov. Verejný funkcionár by mal uvádzať dar, inú výhodu alebo sumu finančného daru spolu s menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska alebo obchodným menom a adresou sídla darcu alebo osoby, ktorá výhodu poskytla a ktorú prijal verejný funkcionár. Má ísť o dary alebo iné výhody od jedného darcu, ktorých hodnota presiahne 4000 eur.

Novela má zmeniť tiež vyčíslenie majetku. V súčasnom zákone sa hovorí o násobkoch minimálnej mzdy, Beblavého návrh počíta s pevnou sumou. Pokiaľ ide o vlastníctvo hnuteľnej a nehnuteľnej veci či majetkového práva, uvádzať ich majú vtedy, ak je hodnota nad 10.000 eur. V prípade používania hnuteľnej a nehnuteľnej veci vo vlastníctve inej osoby sa má uvádzať tento majetok, ak presahuje 4000 eur za kalendárny rok.

Budovy najvyšších ústavných činiteľov majú byť objektmi bezpečnosti štátu

Právna norma rieši aj sankcie. Pokutu by verejný funkcionár za porušenie zákona mohol dostať aj opakovane. Strata mandátu by mu hrozila len vtedy, ak by k opakovanému porušeniu zákona došlo v rámci jedného funkčného obdobia. Podobnú úpravu v súvislosti so stratou mandátu navrhuje aj koalícia.

Beblavý chce zároveň umožniť, aby sa voči zastaveniu konania v parlamentnom výbore mohla odvolať tretina jeho členov. Navrhuje aj povinnosť oznamovať svoj osobný záujem pred hlasovaním o veci a tiež to, aby tlačivo k majetkovým priznaniam bolo prílohou ústavného zákona o konflikte záujmov.

Zmeny Beblavý predložil podľa vlastných slov preto, že koalícia dala svoj návrh a nezapracovala doň zásadné veci, na ktorých sa politici dohodli už v minulosti. Naráža napríklad na možnosť pre tretinu poslancov z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií odvolať sa voči zastaveniu konania aj na samotné zmeny v majetkových priznaniach. Beblavý sa nazdáva, že hoci koaličný návrh prináša zlepšenia oproti súčasnému stavu, majetkové priznania nebudú mať „skutočnú výpovednú hodnotu“. Svoj návrh považuje za lepší a predpokladá, že by mohol nájsť podporu.

Môže vás zaujímať

Červené mäso by sa mohlo stať ďalším terčom dane z „hriechu“