Jednou vetou

Nie je tu už 30 rokov, ale jeho hudba žije s nami

Gejza Dusík

foto: Archív TASR

Významný slovenský hudobný skladateľ Gejza Dusík zomrel pred 30 rokmi 6. mája 1988.

Piesne Gejzu Dusíka patria do zlatého fondu evergreenov. Hudobný skladateľ a priekopník slovenskej populárnej hudby Gejza Dusík skomponoval asi 250 tanečných piesní a viacero hudobných komédií. Zložil dvanásť operiet, piesne z nich sa stali hitmi, medzi nimi Vám, jedine Vám, Poprosme hviezdy či Pieseň o rodnej zemi.

Gejza Dusík sa narodil 1. apríla 1907 v obci Zavar (okres Trnava). Detstvo a mladosť prežil Križovanoch nad Dudváhom pri Trnave. Keď zmaturoval, prišlo náročné rozhodovanie medzi lekárskym povolaním a hudbou. Rodičia z neho chceli mať lekára, mladého Dusíka však viac lákala ľahká múza. Začal študovať na lekárskej fakulte v Bratislave, absolvoval štyri semestre, ale láska k hudbe nakoniec zvíťazila.

Česká Beyoncé sa poriadne odviazala!

Jedného dňa v roku 1930 prišiel do známeho bratislavského zábavného podniku vtedy mladý medik Gejza Dusík a zahral primášovi cigánskej kapely Alexandrovi Bitóovi svoju pieseň Neplač. Kapela mala dovtedy v repertoári iba zahraničné šlágre. Dusíkova pieseň zožala taký úspech, že ju v priebehu pár dní hrali už vo všetkých bratislavských kaviarňach.

Začínal už počas štúdia

Hre na klavír sa venoval od detstva a v rokoch 1932 až 1936 študoval kompozíciu na rakúskej škole Neues Wiener Conservatorium. Prvé piesne zložil už počas štúdií vo Viedni, mali výborný ohlas a vysielali ich aj v rakúskom rozhlase.

Už v roku 1935 mala v Slovenskom národnom divadle (SND) premiéru Dusíkova prvá opereta Tisíc metrov lásky. Vtedy mal jej autor 28 rokov. Vo svojej tvorbe hľadal a využíval vtedajšie módne tanečné rytmy. Preberaním slovenských ľudových prvkov sa dostal k vlastnej originálnej hudobnej reči.

V rokoch 1939-1974 bol pracovníkom Slovenského autorského zväzu (neskôr Slovenský ochranný zväz autorský – SOZA) v Bratislave. Od roku 1943 v ňom pôsobil ako riaditeľ. Ako prvý na Slovensku (1942 – 1948) si založil vlastné hudobné vydavateľstvo.

Paul McCartney požičal Mirovi Žbirkovi muzikantov

Je považovaný za jedného z prvých zakladateľov slovenského tanga, s ktorým dosiahol veľkú popularitu. Je autorom 13 operiet v spolupráci s libretistami Pavlom Braxatorisom, Otom Kaušitzom a Celestínom Radványim. Z roku 1938 je opereta Keď rozkvitne máj a v roku 1939 mala premiéru opereta Modrá ruža, ktorej úspech bol prenikavý. V titulných postavách hrali Mária Kišoňová-Hubová a Štefan Hoza. Postupne obletela táto opereta 13 československých hudobných divadiel. Hrala sa aj v Ľubľane v dnešnom Slovinsku a v rakúskom Wittenbergu.

V roku 1940 mala na scéne SND premiéru Dusíkova opereta Pod cudzou vlajkou. K mimoriadnemu ohlasu tejto operety prispel svojím výkonom aj spevák a herec František Krištof Veselý, ktorý sa po dlhšom pôsobení v Prahe vrátil opäť do Bratislavy. Z tejto operety sa stali hitmi dve skladby Saigon, ty mesto krásnych žien a Dedinka v údolí. V roku 1941 mala premiéru v Bratislave hudobná komédia Turecký tabak, dva roky na to opereta Osudný valčík, v roku 1944 ďalšia opereta Tajomný prsteň.

Opereta Zlatá rybka mala premiéru v roku 1954 v bratislavskom Divadle Nová scéna. V roku 1956 nasledoval populárny Hrnčiarsky bál. Príbeh zo štúrovských čias posadil Braxatoris do typického slovenského koloritu. Pri skladaní tejto operety ovplyvnil čiastočne Gejzu Dusíka jeho priateľ, stupavský keramikár Ferdiš Kostka. Z operety Hrnčiarsky bál sa stala hitom Pieseň o rodnej zemi.

Chodiaca bábika prišla do Prahy!

V nasledujúcich rokoch mali premiéru ďalšie operety a hudobné komédie Gejzu Dusíka Karneval na Rio Grande (1963), Dvorná lóža (1965) a To by bola láska (1971). Jeho operety hralo s úspechom aj pražské Hudební divadlo Karlín či ostravská alebo olomoucká opereta.

Okrem nich napísal majster Dusík viac ako 250 tanečných piesní, z ktorých mnohé zľudoveli. Okrem iných tiež Rodný môj kraj (1938), Dedinka v údolí (1940), Až naše šťastie odletí (1941), Poprosme hviezdy (1943), Tak nekonečne krásna (1944), Marína (1955) a iné. Je tiež autorom javiskového diela Víno pre Marínu z roku 1980.

Gejza Dusík bol žiadaný i na gramofónovom trhu. Predalo sa viac ako 1 milión jeho piesní.

Za svoj prínos k slovenskej hudbe získal v roku 1964 Cenu Mikuláša Schneidera Trnavského a bol ocenený titulom zaslúžilý umelec. V roku 1988 dostal titul národný umelec.

Dusíkove piesne spievali Janko Blaho, Mária Kišoňová – Hubová, Štefan Hoza, František Krištof Veselý, Zita Frešová, Gizela Veclová, František Dibarbora, Elena Kittnárová, Jozef Kuchár.

Hudobný skladateľ Gejza Dusík zomrel 6. mája 1988 v Bratislave vo veku 81 rokov a pochovaný je na bratislavskom Martinskom cintoríne.

Prezident SR udelil Gejzovi Dusíkovi v roku 2007 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – in memoriam – za mimoriadne významné zásluhy o rozvoj kultúry a hudobného umenia.

Môže vás zaujímať

Začal sa „hybridný“ filmový festival v Toronte