Jednou vetou

Dušičky alebo Halloween? Čím žijeme na Slovensku viac

Čo je pre nás tradičné? Oslavujete sviatok Všetkých svätých alebo skôr Halloween?

autorská koláž hlavne.sk, Shutterstock

Začiatok novembra tradične vymedzujú sviatky opradené rúškom tajomstva. Celé rodiny navštevujú cintoríny, aby si pripomenuli pamiatku zosnulých. Naše deti sa popritom v školách a škôlkach prezlečú do farebných kostýmov a oslavujú Halloween. Aký je pôvod týchto tradícií? Spýtali sme sa etnologičky.

Sulík zase hladuje. Na zatvorené obchody počas sviatkov si nezvykol

Docentka Tatiana Bužeková, etnologička z Katedry etnológie a muzeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, nám poodhalila čosi z tajomstiev novembrových sviatkov.

„U Slovanov bol kult predkov významnou súčasťou výročného cyklu,“ vysvetľuje docentka Bužeková. „Jeho stopy v tradičnej kultúre Slovenska môžeme nájsť v rituálnych úkonoch spojených s istými miestami v dome, napríklad s pecou či prahom, ale aj jedlom – jedným z najdôležitejších prvkov, spájajúcich rodinu.“

Za kandidátov vo voľbách v Bosne mali hlasovať aj zosnulí

Hlboké korene

Takto vysvetľuje dôvod, prečo ani po príchode kresťanských sviatkov Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých pôvodne slovanské tradície úplne nevymizli. „Napríklad na Orave a Liptove v noci z 1. na 2. novembra nechávali na stole jedlo a nápoje. Verilo sa, že duše zomrelých v tomto čase prichádzajú do domov svojich potomkov, aby s nimi zdieľali potravu, a keby sa nenajedli, plakali by potom celý rok od hladu.“

Na pamiatku. Foto: Pixabay.com

Iné časti Slovenska však podľa etnologičky väčšmi prijali kresťanské prežívanie sviatkov. „Jedlo sa teda skôr rozdávalo žobrákom a chudobným, aby sa modlili za zosnulých. Toto jedlo bolo obradné – bol to čerstvý chlieb alebo pečivo z dvoch vzájomne prekrútených valčekov cesta, niekedy nazývané duše alebo dušičky.“

VIDEO: Reklamy, ktoré pobavia. Takto nás lákali kedysi automobilky

Predvečer sviatku všetkých svätých?

Iné z tradícií nápadne pripomínali to, čo dnes považuje za rýdzo americké oslavy Halloweenu.

„V predvečer Dušičiek ‚obchádzali duše‘, teda deti a mládež,“ vysvetľuje docentka Bužeková, „susedné domy a spievali obradné piesne. Odmenou dostali dušičkové koláčiky alebo aj peniaze, aby sa modlili za duše zosnulých. Verilo sa, že čím viac koláčikov človek zje, tým väčšia bude priazeň zomrelých, pretože každé pečivo predstavovalo dušu jedného nebožtíka.“

Za cintorínmi cestujeme často naprieč celou krajinou. Foto: Pixabay.com

Nechýbali však ani návštevy cintorínov a pálenie sviečok. „V tradičnej kultúre časté bolo zdobenie hrobov bahniatkami z vŕby posvätenými vo veľkonočnom týždni. Spojenie Veľkej noci so zomrelými nachádzame vo viacerých slovanských tradíciách. Súvisí s predstavou o navi alebo irii – krásnej záhrobnej krajine na východe, odkiaľ duše mŕtvych sa na jar dostávajú na zem, aby prebývali so svojimi príbuznými.“

Bičan s mladou priateľkou. Takto si užíva prvé dni po rozvode

Tradície z iných krajov

„Aj Halloween súvisí so svetom mŕtvych a pálením ohňov,“ priznáva etnologička, „avšak pochádza z keltskej tradície: na 1. novembra pripadá totiž starý keltský sviatok Samhain. U starých Keltov, ktorí obývali Britké ostrovy, bol Samhain začiatkom nového roka.“

Koniec hojnej jesene považovali Kelti za obdobie patriace duchom podsvetia. „Samhain bol v znamení vplyvu Cailleach – Stareny so závojom, jedného z najstarších keltských božstiev a možno pôvodnej bohyne Británie a Írska. Kraľovala vo svete duchov a kúziel a počas jej vlády na začiatku nového roka sa hranice medzi svetmi zmazávali.“

Vyrezávanie tekvíc je zábava pre malých i veľkých! Foto: Pixabay.com

Z praktických záležitostí platilo, že v čase Samhainu sa dobytok vracal z pastvín, čo ohlasovalo príchod zimy. Kelti ju vítali pálením vatier, v Škótsku napríklad na vrcholoch kopcov.

„Horiace vatry mali niekoľko funkcií. Predovšetkým mali svietiť na cestu dušiam, ktoré sa vracali domov. Mali tiež odstrašovať zlé sily a pomáhať blúdiacim dušiam zomrelých. Okrem toho mali očisťovať stáda dobytku od všetkého zlého; preto pastieri preháňali dobytok medzi dvoma vatrami.“

Zomrel gitarista Tomáš Berka, ktorý hrával aj s Luciou Vondráčkovou

Slovensko a Halloween

S príchodom kresťanstva do Británie sa, podobne ako u nás, veci menili. „Staré keltské praktiky sa postupne sekularizovali a menili svoj význam. Čiastočne sa transformovali do hry detí.“

Maska. Foto: Pixabay.com

Chápanie sviatkov sa zmenilo aj v 19. storočí, keď množstvo Írov emigrovalo do Spojených štátov. Iný význam takisto nabrali po príchode do Európy a na Slovensko v 90. rokoch minulého storočia.

„Šírenie tohto sviatku je vo všeobecnosti považované za prejav globalizácie,“ poznamenáva docentka Bužeková, „avšak v každej krajine má osobité črty. Na Slovensku s Halloweenom nie sú späté úkony, ktoré sa vzťahujú na zomrelých či predkov a ktoré sa prepájajú s náboženským svetonázorom. Skôr je to sekularizovaný sviatok,  ktorý má zábavnú funkciu a ktorého hlavným prvkom je navodenie alebo inscenácia strachu.“

Dodáva, že mnohí Slováci Halloween odmietajú. Či už preto, lebo ho vnímajú ako cudzí a komerčný sviatok, prípadne kvôli negatívnemu postoju kresťanských cirkví. „Argumentov v tomto smere je veľa: negatívne ovplyvňovanie kresťanských sviatkov, okultné praktiky, pohanské obrady a podobne.“

Choroby, ktoré nám ničia srdcia a cievy. Takto to môžete zmeniť

Nezabudnite na nikoho, kto vás predišiel do večnosti. Foto: Pixabay.com

Komerčná povaha Halloweenu je podľa docentky Bužekovej viditeľná „okrem iného aj v prepojení s šoubiznisom, čo ho ešte viac vzďaľuje od nábožensky zafarbených Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých.“

Najvyšší súd v štáte Washington zrušil trest smrti

Môže vás zaujímať

Cmoríkova skladba bude motivovať paralympionikov SR v Tokiu