Jednou vetou

„Veľký učiteľ“ sa narodil pred 200 rokmi

V Číne si pripomenuli výročie narodenín nemeckého filozofa, ekonóma a prvého teoretika moderného socializmu a komunizmu Karola Marxa, Pekingu 4. mája 2018

foto: TASR/AP

Jedni ho považujú za pokrokového filozofa, podľa iných svojimi myšlienkami vydláždil cestu k diktatúre. V sobotu 5. mája si priaznivci i odporcovia pripomenú 200 rokov od narodenia Karola Marxa, autora jedného z najznámejších hesiel: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“

V jeho rodnom meste Trevír (Trier) v Nemecku si okrúhle výročie pripomenú veľkou výstavou o Marxovi aj odhalením sochy v jeho nadživotnej veľkosti, ktorú darovala Čína. Avizované sú však aj protestné akcie.

Karol Marx sa narodil v nemeckom meste Trier 5. mája 1818 v rodine úspešného židovského právnika, ktorý neskôr konvertoval na protestantskú vieru. Študoval právo v Bonne, neskôr na dnešnej Humboldtovej univerzite v Berlíne a napokon štúdium zavŕšil v Jene. Počas štúdia sa zoznámil s učením nemeckých filozofov Georga Wilhelma Friedricha Hegela a Ludwiga Andreasa Feuerbacha.

Dobrý alebo zlý komunista? Dokument je už v kinách…

V roku 1843 sa Marx oženil s Jenny von Westphalen, s ktorou bol zasnúbený od roku 1836. Po krátkom pôsobení v Nemecku našiel aj s manželkou exil vo vtedajšom centre radikalizmu vo Francúzsku v Paríži.

V núdzi spoznáš priateľa

V januári 1845 ho odtiaľ vyhnali a presídlil sa do Bruselu. Práve tu dokončil svoje známe dielo, Manifest Komunistickej strany, ktorý sa začína známou vetou: „Európu obchádza strašidlo, strašidlo komunizmu.“

Tu sa utužili jeho vzťahy s Fridrichom Engelsom, s ktorým ho spájalo blízke priateľstvo a spolupráca po celé nasledujúce roky. Engels ho podporoval aj finančne.

Ten Meky sa nezdá, má novú pesničku a to nie je všetko

„Marx si nikdy nenašiel stále zamestnanie, ktoré by rodinu vytrhlo z veľkej materiálnej biedy. Rodina žije z rozpredávania Jenninho striebra, z darov alebo pôžičiek. Marxova matka, od ktorej neraz žiadal dedičstvo po otcovi, mu odkázala: ‚Namiesto písania Kapitálu by si mal radšej nejaký vytvoriť.‘ Marx niekedy nemôže vychádzať von, pretože svoje oblečenie nechal odniesť do záložne. Inokedy je zabavené vybavenie bytu,“ uviedol o Marxovi portál ct24.cz.

Urazil kráľovnú, musel sa „pakovať“

Z Marxových šiestich detí sa dospelosti dožili len tri. Rodina napokon žila z pravidelnej renty od Engelsa.
Marx musel po čase opustiť aj Brusel. Svojim článkom, zverejneným v istých bruselských novinách, totiž urazil belgickú kráľovnú. Podrobil ju ostrej kritike za to, že viaceré zlaté predmety v hodnote vtedajších 50-tisíc frankov venovala istému kostolu, pričom lepšie by podľa neho urobila, keby ich dala chudobným.

Nové pôsobisko

V revolučnom roku 1848 našiel Marx svoje útočisko v Londýne a strávil tu viac než polovicu života. Marxova londýnska adresa bola Dean Street 28. Býval tu so svojou manželkou, slúžkou Lenchen a deťmi. Odtiaľ to mal peši blízko aj do knižnice Britského múzea, ktorá bola jeho pracovňou. Karol Marx by dnes ale svoju milovanú študovňu sotva spoznal, jej dvoranu architekti presvetlili a namiesto tichej akademickej elity by tu už stretol davy hlučných turistov. Marx tu sedával a svojim ťažko čitateľným rukopisom predpovedal, že riadenie britského priemyslu – a raz i celého sveta – prevezmú komunisti.

Čo nestihol, dokončil Engels

Zo svojho celoživotného diela Kapitál stihol Marx dokončiť počas svojho života len prvú časť, ktorá vyšla v roku 1867. Vo svojom rozsiahlom spise Marx dospel k záveru, že vykorisťovateľský systém, teda kapitalizmus, speje vo svojej podstate k zániku a vystrieda ho beztriedna spoločnosť bez súkromného vlastníctva, teda komunizmus. Ďalšie diely Kapitálu po Marxovej smrti zostavil z jeho zápiskov Engels.

Šéf ŠtB Alojz Lorenc si obzeral pomôcky pre gazdinky

Tvorca klasickej podoby teórie komunizmu Karol Marx zomrel v londýnskom exile 14. marca 1883 vo veku 64 rokov. Pochovali ho na cintoríne v štvrti Highgate.

Na rozdiel od iných filozofov sa Marxove myšlienky uplatnili v praxi a predovšetkým spôsob, akým ich neskôr rozpracoval Vladimír Iľjič Lenin viedol k boľševickej revolúcii, ktorá viedla k nástupu komunistickej diktatúry v Rusku a postupne aj v ďalších krajinách sveta.

Môže vás zaujímať

Začal sa „hybridný“ filmový festival v Toronte