Kresťania v piatok spomínajú na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista

VEĽKÁ NOC: Je najstarším a najvýznamnejším sviatkom pre kresťanov

autorská koláž hlavne.sk, Shutterstock

Veľký piatok je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb.

Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú v piatok krížové cesty. Krížové cesty ako pripomienka utrpenia a smrti Ježiša Krista sú aj v mnohých kostoloch.

Popoludňajšie obrady Veľkého piatka pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Ľudia prichádzajú počas dňa pokloniť sa i k symbolickému Božiemu hrobu.

Veľkonočné sviatky vystihujú podstatu kresťanstva

Aj v gréckokatolíckej cirkvi je veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Ráno sa v kostoloch tejto cirkvi konajú bohoslužby nazývané Kráľovské hodinky a popoludní býva v tento deň Svätá liturgia Jána Zlatoústeho s večierňou a s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Za veľmi významný sviatok považujú dnešný Veľký piatok aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. V kostoloch po celom Slovensku sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.

Veriaci v mĺkvom sprievode niesli kríž na kalváriu v Trnave

Už viac ako 20 rokov trvá na Veľký piatok v Trnave tradícia Via Crucis Tirnaviensis – Nesenie kríža mlčky mestom.

Cieľ ich putovania – trnavská kalvária – sa nachádza na zaniknutom Starom cintoríne a na rozdiel od zažitého zvyku nestúpa do kopca, ale je na rovine. Pochádza z roku 1901, má spolu 14 zastavení, ktorých autorom je architekt Jozef Kadlec.

Prinesený kríž na Veľký piatok veriaci každoročne stavali k súsošiu ukrižovaného Krista, to však tento rok neplatí, keďže sa v súčasnosti reštauruje.

Krížovú cestu si pripravili aj obyvatelia rómskej osady v Trebišove

Udalosti kresťanskej Veľkej noci si krížovou cestou pripomenuli v piatok aj obyvatelia rómskej osady v Trebišove.

Povedal tunajší dekan rímskokatolíckej farnosti Jozef Gnip, tento rok bola výnimočná v tom, že si ju s pomocou rehoľnej sestry pripravili sami.

V dave boli najmä mladí ľudia a deti. Jednotlivé zastavenia krížovej cesty čítali miestni veriaci. „Už asi siedmykrát sme na Veľký piatok tu v rómskej osade. Pre nás kresťanov je to sviatok, kedy slávime umučenie Ježiša Krista. Stále sa sem snažíme prichádzať – predovšetkým s krížom, s ukrižovaným a modliť sa v tejto komunite krížovú cestu, aby sme im priblížili tajomstvo Ježiša Krista,“ povedal.

 

Na ekumenickom pašiovom sprievode v Košiciach sa zúčastnili stovky ľudí

Tento rok pripravilo jednotlivé zastavenia pri svojich farských kostoloch alebo modlitebniach osem cirkví, a to Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Cirkev československá husitská, Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresťanská cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Pridali sa tiež Teologická fakulta v Košiciach a Katolícka univerzita v Ružomberku.

„Do ekumenického pašiového sprievodu sa zapojili jednotliví predstavitelia týchto kresťanských spoločenstiev a každý z nich pripravil jedno zamyslenie s centrálnou myšlienkou ‚opustený Ježiš‘,“ uviedol moderátor Ekumenického spoločenstva cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice Radoslav Lojan.

Na viacerých miestach v obciach a mestách Slovenska sa v piatok konajú krížové cesty, ktoré majú byť autentickým zobrazením a pripomienkou utrpenia a smrti Ježiša Krista.

Ako spresnil, v tomto prípade nejde o znázornenie fyzického ukrižovania, ale skôr o zaktualizovanie Kristovho posolstva pre tých ľudí, ktorí sa na sprievode zúčastnili a zároveň pre všetkých ľudí dobrej vôle.

Zvieratá a stromy na Veľký piatok necítili bolesť, Boží hrob sa stráži dodnes

„Kedysi boli na Slovensku väčšie stáda dobytka ako v súčasnosti. Narodili sa už mláďatá a stáda, ktoré sa začali na salaši vytvárať, bolo potrebné označiť vlastníckym znakom gazdu. Robilo sa to v tento deň s vierou, že tieto mláďatká necítia bolesť, lebo Ježiš Kristus leží v hrobe a on tiež necíti bolesť,“ spresnila etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová.

Ako pripomenula, kým dnes je Veľký piatok pre viacerých prevažne dňom voľna, kedysi to bol taký deň v roku ako žiaden iný.

Veľkonočný víkend: Toto je ten najlepší program na sviatočné dni

Okrem iného bol veľký pôst, nesmelo sa robiť nič, pretože by sa mohli „aktivizovať zlé sily“. Ženy v žiadnom prípade nemohli začať chystať nejaké jedlá.

Keďže boli Slováci vo veľkej miere veriacim národom, chodili na obrady a zároveň sa poklonili Božiemu hrobu, pri ktorom bola stráž. „Najmä vo východoslovenskom regióne nesmelo byť to miesto, ktoré sa inštalovalo niekde v chráme, opustené ani na chvíľočku. Pre ľudí v obci boli vypísané ‚poradovníky‘, kto a kedy má prísť k hrobu. Obyčajne mali stráž držať muži. Baníci, hasiči alebo neskôr vojaci držali stráž v uniforme, niekedy mali dokonca aj symbolickú zbraň. Išlo napríklad o drevenú šabľu, prípadne hasičskú striekačku,“ povedala Buganová

Na Veľký piatok chlapi brodili kone a dievky sadali do kaluží

Naši predkovia dodržiavali okrem cirkevných tradícií aj viacero zvykov, ktoré im mali zaručiť v nasledujúcich mesiacoch zdravie a prosperitu.

S koňmi sa muži chodili brodiť, aby mali lesklú a zdravú srsť a aby dobre behali. Ľudia na Veľký piatok dodržiavali prísny pôst, v Trakoviciach pri Piešťanoch vtedy gazdiné mútili maslo.

Čím prekvapiť hostí a šibačov? Toto zvládnete!

Na Myjave podľa jej slov robili na Veľký piatok púčiky, čo bolo jedlo z cesta v tvare púčikov. „Posypali sa vajíčkom, ktoré malo symbolizovať zrodenie nového života, malo to zabezpečiť veľké a zdravé klasy v nasledujúcom roku,“ informovala Hluchová.

Noc zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok využívali devy, aby si privolali ženíchov. „S holými zadkami sadali do kaluží a odriekali veršík Kaluža, kaluža, dajže mi ty muža, ak mi ho nedáš, o rok ma tu zas máš,“ dodala etnologička.

Veľkonočný strom zdobia stovky maľovaných kraslíc

Stovky maľovaných kraslíc zdobia veľkonočný strom, ktorý spríjemňuje tohtoročné sviatky jari obyvateľom Hliníka nad Hronom. Na slovenské pomery netypická tradícia nie je v obci novinkou, veľkonočný strom si v dedine pripravili už tretíkrát.

„Chodia sa tam ľudia fotiť, zastavujú autá. Páči sa tam ľuďom, je to také trochu iné,“ dodala autorka netradičnej výzdoby.

Prekvapenia pre kúpačov? Inšpirujte sa s nami!

Židovský Pesach sa začne na kresťanský Veľký piatok po západe slnka

Židia na celom svete – aj na Slovensku – si počas Pesachu pripomínajú udalosti z najstarších dejín zaznamenané v tóre.

Je to najmä ťažká práca počas otroctva v starovekom Egypte, útlak a pokus o zničenie židovského národa zo strany faraóna.

Keďže sa faraón zdráhal prepustiť izraelských otrokov, Hospodin potrestal egyptskú krajinu pohromami, ktoré sú známe ako desať egyptských rán.

Sláviť sa začne – podobne ako všetky židovské sviatky – už v predchádzajúci deň po západe slnka, teda 19. apríla. Pesach trvá osem dní, slávia sa prvé a posledné dva dni, ostatné medzi nimi sú polosviatky.

Počas Pesachu sa v židovských domácnostiach nesmie nachádzať nič kysnuté. Keďže Židia nemali dosť času pripraviť sa na cestu a dať vykysnúť cesto na chlieb, nazýva sa Pesach aj sviatok nekvaseného chleba, macesu. Domácnosti sa pred týmito sviatkami dôkladne čistia od zvyškov pečiva a podobných jedál.

Počas veľkonočných sviatkov pozor na alkohol a úrazy pri šibačke, radia poisťovne

V Jeruzaleme sa začali tradičné veľkonočné procesie

Rímskokatolíci i evanjelici sa v priebehu piatka v jeruzalemskom Starom meste zúčastnili na procesii v Ježišových šľapajach.

Mnísi v hnedých a čiernych odevoch kráčali po krížovej ceste, zatiaľ čo veriaci niesli drevené kríže a spievali tradičné piesne. Podľa tradície po ulici Via Dolorosa niesol Ježiš svoj kríž smerom k ukrižovaniu.

Pokloniť sa svätým miestam prišli v období veľkonočného týždňa do Jeruzalema pútnici a turisti z celého sveta. Kresťania veria, že Ježiš bol na Veľký piatok ukrižovaný a vo Veľkonočnú nedeľu vstal z mŕtvych.

Môže vás zaujímať

Slovensko žije od stredy na ekologický dlh, EÚ už od 10. mája