Prišli sme o jednu z najvýznamnejších umelkýň našej epochy, vyhlásil Riester

Režisérka Agnes Vardová pózuje s ocenením Berlinale Kamera počas 69. ročníka medzinárodnárodného filmového festivalu Berlinale v Berlíne 13. februára 2019.

foto: TASR/AP

Vo veku 90 rokov zomrela v noci na piatok na rakovinu renomovaná francúzska režisérka, dokumentaristka a herečka Agnes Vardová. S odvolaním sa na príbuzných o tom informoval spravodajský portál France Info. V komuniké sa uvádza, že Vardová zomrela obklopená rodinou a najbližšími priateľmi.

Členovia britského dua Her’s zomreli pri dopravnej nehode počas turné

Cécilia Rose de Tamaris, ktorá bola posledných 17 rokov producentkou Vardovej filmov, potvrdila jej úmrtie s tým, že Agnes Vardová mala v piatok večer otvárať výstavu v meste Chaumont-sur-Loire.

Francúzsky režisér Claude Lelouch v reakcii pre agentúru AFP uviedol, že „svet kinematografie je v smútku“.

Pripomenul, že Vardová „všetkých veľmi predbehla, bola prvá, kto robil filmy ovplyvňujúce novú vlnu“ – jedno z najprogresívnejších filmových hnutí v dejinách. Spomenul, že s Vardovou ich spájalo priateľstvo, ako aj to, že vždy sledovali, čo ten druhý vytvoril nové.

Hold zosnulej režisérke vzdal i francúzsky minister kultúry Franck Riester, ktorý v tvíte napísal, že „sme prišli o jednu z najvýznamnejších umelkýň našej epochy“.

VIDEO: Rammstein čelí kritike za video vo väzenskom odeve

„Bola to veľká dáma kinematografie,“ reagovala Frédérique Bredinová, riaditeľa francúzskeho centra kinematografie a animácie (CNC). Vardová bola podľa nej „veľkorysá, plná radosti a hlboko ľudská“. Svojimi nápaditými filmami „vniesla do našich životov jas“. „Jej radikálna a onirická imaginácia zmenili dejiny kinematografie a umenia,“ uviedla Bredinová.

Dokumentarista Serge Moati vo svojej reakcii napísal, že „v smútku je ulica Rue Daguerre v Paríži, kde Vardová bývala, ako aj francúzska kinematografia a milovníci filmu na celom svete“.

Vardová sa narodila v roku 1929 v Bruseli a v 60. rokoch patrila ku kľúčovým postavám tzv. novej vlny francúzskeho filmu. Pracovala s experimentálnym i hraným filmom, ale aj s dokumentom, a často stierala rozdiel medzi hranou a dokumentárnou tvorbou. Vo väčšine filmov sa venovala sociálnej tematike a feminizmu.

Šokujúce zistenie: Spevák Nekonečný bol mŕtvy už tri dni

Bola autorkou mnohých celovečerných filmov ako napríklad Cléo od piatej do siedmej, či Bez strechy a bez zákona, za ktorý dostala v roku 1985 cenu Zlatý lev na festivale v Benátkach.

Bola aj uznávanou dokumentaristkou. Za film Les Plages d’Agnes (Pláže Agnes) dostala v roku 2009 francúzsku filmovú cenu César.

Jej posledný dokumentárny film Varda par Agnes premietli vo februári na filmovom festivale v Berlíne a 18. marca ho uviedla aj televízie Arte.

Počas svojej kariéry Vardová získala mnohé ceny, napríklad aj Zlatú palmu za celoživotné dielo, ktorú jej v roku 2015 udelila porota filmového festivalu v Cannes, či cenu Oscar za celoživotné dielo od americkej filmovej akadémie (2017).

Môže vás zaujímať

FOTO: Zatočili s kilami. Tieto slovenské hviezdy sa zmenili na nepoznanie