S rodinou utiekol pred vojnou, ale do Palestíny by sa vrátil

ilustračné foto: TASR, zdroj: hlavne.sk

„Otec mi zomrel vo vojne, ktorá tam bola. Moja mama preto nechcela ďalej žiť v Palestíne, tak sme prišli na Slovensko za jej rodinou, keďže je Slovenka,” začal svoje rozprávanie dnes 19-ročný Mushael, ktorého priezvisko nezverejníme, pretože si želá ostať v anonymite. „Rodičia sa spoznali v Košiciach, kde otec študoval právo. Bol Palestínčan, tak potom odišli žiť tam.”

Keď Mushael stratil otca a presťahoval sa do Košíc, mal iba čerstvých 12 rokov. Písal sa vtedy január 2009. „Rozumel som, prečo musíme z Palestíny odísť, ani som sa na to mamy nepýtal. A vlastne som aj tak nemal na výber.”

„Vnímal som to ako zmenu a ako úplne nový začiatok. Na jednej strane som sa cítil fajn, že je tu veľmi veľa nových vecí, ale na druhej strane som sa tu cítil sám,” povedal Mushael, ktorý musel bojovať s veľkými problémami pri začlenení sa do kolektívu. „Najťažšie bolo zvykať si na ľudí na Slovensku. Mentalita je tu úplne iná než na akú som bol zvyknutý. Ja som bol veľmi agresívny a výbušný typ. K okoliu som sa správal nepekne, preto ma vždy bralo inak. Nemal som žiadnych kamarátov, pretože som bol výbušný a nemal som problém si s kýmkoľvek začať. To bola arabská stránka, ktorú som nemal rád,” spomína si dnes 19-ročný mladík na obdobie spred ôsmich rokov.

„Vekom sa zo mňa stal rozumný človek. Začal som rozmýšľať a jednotlivé situácie vyhodnocovať. Navyše som začal cvičiť a trénovať bojové športy. Tam som zo seba dával agresivitu von. Kamarátov som teda časom získal,” povedal. „Odkedy žijem na Slovensku sám s mamou, tak sa pomaly mením. Mama má na mňa dobrý vplyv. Vôbec sa nehádame a dovolí mi všetko, tak nemám v sebe žiadne komplexy a nemám dôvod byť nahnevaný a agresívny. Keď ešte žil otec, bolo to inak. Neustále som mal „zaracha”, stále som sa musel učiť a bol na mňa vyvíjaný obrovský nátlak. Preto som bol vždy výbušný, ale pred ním som mal obrovský rešpekt, no ten mám, samozrejme, aj pred mamou. Všetko ale teraz vnímam inak. Nevytočím sa hneď. Vtedy na mňa vplývala aj vojna v Palestíne a celkový spôsob života, preto tá horúca hlava pri všetkom.”

Aj napriek svojej inakosti ale nikdy nebol obeťou šikany. „Šikanovaný som nikdy nebol, nikdy som si od nikoho nenechal skákať po hlave,” povedal Mushael. „Ale cítil som sa nepríjemne, keď mi dávali pocítiť, že nie som domáci. Mal som pocit, ako keby na mňa stále ukazovali prstom.”

Palestínska Gaza, ilustračná fotografia: TASR/AP

Arabi sa extrémistov neboja

Dnes je Mushael iný ako pred ôsmimi rokmi. Vysoký mladý muž s vyšportovanou postavou už rieši problémy chladnou hlavou a pozerá sa aj do budúcnosti. „Som dospelý a čaká ma ešte veľa povinností. Keď som bol ešte malý v Palestíne, tak tam som žiadne starosti nemal. Aj keby som tam žil teraz, nemal by som strach ako ďalej. Ak by mi napríklad nevyšla škola, bol by som vojakom a chránil by som svoju vlasť,” povedal a dodal, že z ešte jednej veci strach predsa len má. „Z ľudí. Všetci sú falošní a nikomu sa nedá veriť, nikto nikomu nepraje. V Palestíne som sa s niečím takým nestretol, tam sú ľudia čestní a žijú ako brat s bratom.”

Rozhľadený Mushael v súčasnosti vníma aj otázku bezpečnosti. „Zomrieť môžem hocikedy na Slovensku aj v Palestíne. Nemôžem povedať, že by som Slovensko považoval za bezpečnejšie,” povedal Mushael, ktorý svojím menom aj výzorom vzbudzuje pozornosť a mohol by sa ľahko stať terčom extrémistov. „Ich som sa nikdy nebál a myslím, že ani žiadny iný Arab. Sú to hlúpi ľudia, ktorí si dajú vyholiť hlavu, trikrát zodvihnú činku a už sa ich má niekto báť. Ľudia ako Arabi prežili pri vojne či hlade toľko vecí, že by to každého extrémistu položilo. Zatiaľ čo on vyrastal na pieskovisku a chodil po výletoch, Arab utekal pred raketami. Strach je iba v hlave, takže holá hlava a veľké ruky nič neznamenajú. Myslím si, že extrémisti iba potrebujú pozornosť a fanklub a nikdy sa nemôžu rovnať s Arabmi, aj keď musím povedať, že nie všetci Arabi sú rovnakí.”

Moslimovia to na Slovensku majú ťažké

„Som moslim, ale tu je ťažké ísť proti prúdu a modliť sa päťkrát denne. Keď budem v práci, tak tam poviem, že sa idem modliť? Tu je to veľmi ťažké, ale veriaci som a vždy si večer poviem pár modlitieb pred spaním,” povedal 19-ročný mladík.

V súčasnosti pomerne často počuť názor, že všetci teroristi sú vyznávači islamu „Keď to počujem, tak ma to vytáča. Islam nie je o zabíjaní a každý, kto ma pozná, dokonca ani najbližší kamarát, si nedovolí povedať mi to. Islamský štát úplne pokazil meno islamu a nečudujem sa celému svetu, že potom tak o islame hovorí,” znechutene povedal Mushael. „V islame ide o mier a pokoj. Allah nekázal nikomu inému vziať život, ani vziať si svoj vlastný život, keď ho predsa sám dal. To, čo ISIS robia, vôbec nie je islam. Nechápem, prečo sa nazývajú tak ako sa nazývajú. Špinia meno moslimom. Celý reálny moslimský svet je na nich veľmi vytočený a ak si všimnete niektoré arabské správy, tak samotní Arabi útočia na takzvaných islamistov, ktorí vytvárajú chaos a strach vo svete. To, čo robia a nazvajú to islam, islam nie je. Ich viera je asi niečo úplne iné než to, v čo verím ja.”

Košickému mladíkovi sa však zatiaľ nestalo, že by ho niekto označil za teroristu. „Nie, nikdy. Keď spoznáte Araba, zrejme vám nebude sedieť, pretože má inú mentalitu, ale určite to nie je terorista. A keby ste ho naozaj spoznali, úplne by ste zmenili pohľad. Arabi, ktorých poznám a žijú na Slovensku, sú doktori a veľmi slušní ľudia.”

Do Palestíny sa od januára 2009 nevrátil, ale chcel by. „Dúfam, že raz sa tam pôjdem pozrieť na niektoré krásne miesta,” povedal Mushael. „To mi aj v detstve chýbalo. Som z Gazy a pásmo Gazy má naozaj pekné miesta. Chýba mi tu aj pláž. Keď budem zamestnaný, určite budem chodiť na dovolenky po celom svete a budem sa snažiť bývať niekde, kde sa mi to páči.”

Môže vás zaujímať

Slovenská pošta

Slovenská pošta vydáva spoločnú poštovú známku s Českou republikou