Sprisahaním v ČSR zo 14.septembra si komunisti pripravili pôdu pre február 1948

Povereníctvo vnútra Slovenskej národnej rady (SNR) vydalo pred 70 rokmi 14. septembra 1947 správu o odhalení protištátneho sprisahania na území Slovenska.

Správa bola oznámená v tlači nasledujúci deň. Ilegálne skupiny podľa nej chceli obnoviť vojnovú Slovenskú republiku (1939-1945) a pripravovali atentát na prezidenta vtedajšej Československej republiky (ČSR) Edvarda Beneša.

Išlo však o účelovú provokáciu. Celé sprisahanie zinscenovala komunistami ovládaná Štátna bezpečnosť (ŠtB) s cieľom kompromitovať Demokratickú stranu (DS). Nasledovalo zatýkanie nepohodlných osôb, najmä z prostredia DS.

V májových parlamentných voľbách v roku 1946 totiž na území Slovenska zvíťazili demokrati so 63 percentami hlasov, zatiaľ čo v Čechách a na Morave boli najsilnejší komunisti s viac ako 40 percentami hlasov.

Relatívna rovnováha moci medzi komunistami a nekomunistickými subjektmi v povojnovom Československu bola výrazne zmenená najmä po odmietnutí československej vlády (júl 1947) zúčastniť sa na americkom programe povojnovej hospodárskej obnovy Európy (tzv. Marshallov plán) a jasnejšie posúvalo Československo do sovietskej sféry vplyvu.

Bolo iba otázkou času, kedy príde k rozhodujúcemu boju o celkový charakter štátu

V slovenských pomeroch došlo k snahe o definitívne vyriešenie moci prostredníctvom vyvolania tzv. jesennej politickej krízy.

Správu o ďalšom sprisahaní priniesli noviny už 24. septembra 1947. Na jeho čele mali podľa policajných zvodiek stáť dvaja mladí predstavitelia katolíckeho krídla DS, generálni tajomníci Jozef Kempný a Miloš Bugár.

V októbri 1947 ich zbavili poslaneckých mandátov a oni dobrovoľne nastúpili na súdnu väzbu, kde sa však dostali do rúk vyšetrovateľov ŠtB. Tí už postupovali podľa vykonštruovaných obvinení a na vynútenie priznaní používali niektoré praktiky známe z neskorších komunistických monster procesov.

Odhalenie údajného sprisahania destabilizovalo DS a vyvolalo politickú krízu na území Slovenska. Vedenie slovenských komunistov na čele s Gustávom Husákom to využilo na upevnenie svojich mocenských pozícií.

Predseda Zboru povereníkov Gustáv Husák podal v novembri 1947 demisiu a tým zlikvidoval volebné výdobytky DS. V obnovenom zbore stratili demokrati prevahu a dianie na Slovensku začali kontrolovať komunisti. Stalo sa tak štvrť roka pred pražským komunistickým prevratom vo februári 1948.

Môže vás zaujímať

VIDEO: Avengers: Endgame sa stal komerčne najúspešnejším filmom všetkých čias