Jednou vetou

V Rusku objavili veľkú stavbu z mamutích kostí

Ilustračné foto

foto: TASR/AP

V stavbe starej 25-tisíc rokov našli lebky 64 mamutov.

Vedci objavili v Rusku veľkú kruhovitú stavbu z kostí vyše 60 mamutov, ktorá je stará zhruba 25-tisíc rokov. Stavba s priemerom 12,5 metra, ktorá sa nachádza v archeologickej oblasti Kosťonki 11 asi 500 kilometrov južne od Moskvy, nie je prvá svojho druhu v krajine, zato je najstaršia a najväčšia. Aký však mala účel, experti zatiaľ nezistili. Informuje o tom spravodajská televízia CNN.

Vedci objavili dôkazy o stavbe v roku 2014. O rok neskôr začali s vykopávkami, ktoré trvali tri roky. Výsledky ich výskumu vyšli v odbornom časopise Antiquity.

Stavby z mamutích kostí, ktoré sa datujú do ľadovej doby, objavili na viacerých miestach vo východnej Európe. Najstaršie z nich boli staré 22-tisíc rokov. V Kosťonki 11 prvé takéto stavby našli v 60. a 70. rokoch minulého storočia, boli však menšie. Spomínaná veľká stavba je prvým „mamutím domom“, ktorý v oblasti našli za viac ako 40 rokov.

Na základe skorších nálezov vedci predpokladajú, že stavby z mamutích kostí vybudovali paleolitickí ľudia, aby ich mali ako domovy počas tuhých zím. Je to však prekvapivé, pretože postavenie takýchto budov zo stoviek kostí muselo trvať dlhý čas, no populácie lovcov a zberačov nestrávili veľa času na jednom mieste. „Mamutie kosti sú veľmi ťažké a postavenie kruhovej stavby predstavuje pre ľudí veľkú investíciu času aj energie,“ vyjadril sa vedúci autor štúdie, archeológ z University of Exeter Alexander Pryor.

Výskumníci predpokladajú, že si lovci a zberači na vybudovanie týchto stavieb vybrali kosti mamutov, pretože nebolo dostupné drevo. Prečo sa tak ale rozhodli a či používali kosti zo zvierat, ktoré zabili, alebo zo zdochlín, zatiaľ nie je jasné.

Kosti vytvárajú podľa štúdie súvislý kruh bez zjavného vstupu. Vedci doteraz identifikovali 51 mamutích čeľustí a 64 lebiek. Vo vnútri kruhu tiež našli prvé dôkazy, že vo vnútri pálili drevo, celkovo však nič nenaznačuje, že stavbu niekto dlhodobo obýval. Výskumníci predpokladajú, že mamutie stavby neslúžili ako zimné útočisko, ich účel ale zatiaľ nepoznajú. „Je jasné, že niečo pre nich znamenali a bol tu pravdepodobne aj rituálny prvok, a to aj v prípade, ak mala stavba aj nejaký praktický účel,“ vysvetlil Pryor. Jednou z možností podľa vedcov je, že takéto stavby slúžili na uskladnenie potravín.

Archeológovia okrem dôkazov o tom, že v stavbách ľudia pálili drevo, našli tiež dôkazy o možnom ďalšom zdroji potravy ich obyvateľov. „Našli sme kúsky mäkkého rastlinného tkaniva, ktoré sa zvyčajne nachádzajú v jedlých koreňoch alebo hľuzách, čo naznačuje, že ľudia mali aj rastlinnú stravu,“ povedal Pryor s tým, že takéto nálezy sú dôležité, pretože poukazujú na to, ako sa ľudskí predkovia prispôsobovali drsnému prostrediu, aby prežili počas ľadovej doby.

 

Môže vás zaujímať

Cmoríkova skladba bude motivovať paralympionikov SR v Tokiu