Jednou vetou

Známe tváre spomínajú: Toto sme vyparatili v detstve!

Aj známe tváre sem-tam v detsve niečo vyparatili. Zľava: Juraj Kemka, Beáta Dubasová, Peter Cmorik, Miro Jaroš, Janko Kuric, Karin Haydu

autorská koláž hlavne.sk

Rozsekané záclony, vytrhané tapety, vyhodené peniaze... miestami hotová pohroma, čo vyparatili v detstve známe tváre. Našťastie, všetko dobre dopadlo, vysvetlilo sa a dodnes na niektoré svoje šibalstvá spomínajú osobnosti s úsmevom. Z príležitosti Medzinárodného dňa detí sme sa ich opýtali aj na obľúbenú hračku. Nájdete medzi nimi aj tú vašu?

Ján Kuric

„My sme mali pri dome štrkovisko, stavenisko a tam som často s kamarátmi chodil. Raz som tam našiel farbu a tou som potom pomaľoval otcovi bicykel. Dal som tam rôzne nápisy zahraničných značiek. Keď chcel ísť na ňom potom do krčmy, začal ma naháňať, že čo som to urobil… (smiech) A hračka? Mal som drevený vláčik, ktorý bol aj trošku otlčený a veľmi som chcel nový – plastový, lenže nemali sme na to. Teraz však idú znovu do módy drevené hračky, takže by som bol stále „IN“. ?

Beáta Dubasová

Vystrihla som zo záclony kruh. Chcela som totiž bábike ušiť šaty, tak si pomohla záclonou. Samozrejme, že bol z toho doma „humbuk“, ale moje bábiky mali originálne šaty a kamarátky mi závideli. Vlastne to boli tak trochu aj moje dizajnérske začiatky s mojimi obľúbenými hračkami, veď som potom išla na odevnú školu do Prešova. ?

S týmto sa hrali naši rodičia, možno aj vy. Spomínate si?

Peter Cmorik

Ja som v detstve robil zaujímavé šibalstvo. Všade doma, ale aj na návštevách som si všímal tapety na stenách. Ak bola čo len trochu nejaká slabšie prilepená, v momente som sa do nej pustil a strhával zo steny. Rodičia občas mali čo vysvetľovať, ak som to spravil na návšteve, ale veď niektorým som uľahčil prerábky, keď to potom vyšlo z módy (smiech). Moja obľúbená hračka bola plastová hokejka, ale ja som ju používal nielen na hokej. Keď som sa chcel hrať, že sa vozím na koníkovi, tak som si ten spodok otočil hore a hral som sa, že som veľkým kovbojom a vozím sa. ?

Hokejové majstrovstvá v Košiciach rozdelili naše osobnosti. Toto si o tom myslia!

Karin Haydu

Boli sme raz na kúpalisku a mne sa veľmi páčilo, ako tam vyhlasujú mená detí, ktoré sa stratili v areáli rodičom. Povedal som, že idem do bazéna, ale v skutočnosti som išla k tej búdke, kde to vyhlasovali do reproduktorov na celý areál. Tam som zaklamala (bola to asi moja prvá vážna rola), že som sa stratila a bola som šťastná, lebo ma hneď vyhlásili: „Prosíme rodičov, malej Karinky, aby si ju prišli vyzdvihnúť…“ Tak som im povedala, že idem na WC, ale ja som išla v skutočnosti na deku. Keď som z WC nechodila, znovu ma vyhlásili, či ma niekto nevidel. Po asi polhodine hľadania prišla ku deke mamina a celá šťastná: “Kde si bola?“ a ja „Nikde, len som sa dala vyhlásiť.“ (smiech) Tak mi naši povedali, že toto sa nerobí… Na obľúbenú hračku si spomínam – plastový E.T., vôbec som sa jej nebála, naopak som chcela, aby ma navštívil mimozemšťan (smiech). A potom som mala rada zvieratká, takže všetky túlavé mačky, psíky, alebo aj ježkovia skončili na chvíľu u nás doma ?

Romantik: Pozrite sa, koho zlákalo rozkvitnuté pole

Juraj Kemka

Bol som asi štvrták – piatak na základke a všimol som si v triede na zemi padnutý päťhaliernik (cca. 2 eurocenty). Tak som ho symbolicky popľul pre šťastie a vyhodil na ulicu cez otvorené okno. Učiteľ mi za to naparil poznámku, presviedčal som ho, že som chcel niekomu vyhodiť peniaz pre šťastie. (smiech) Z hračiek si najviac spomínam káričku, ktorú zhotovil otec z nejakého kočíka. Super to bolo, s volantom, brzdou, úplná frajerina, originálna hračka ?

Miro Jaroš

Nemal som rád telocvik a raz keď som sa ako školák zobudil, dostal som nápad! Obviazal som si poriadne lakeť asi tromi obväzmi. Potom som išiel za učiteľkou, že dnes nemôžem cvičiť, čo sa jej samozrejme nepozdávalo a hneď zisťovala, kto mi tak nešikovne zaviazal ruku. Tá mi totiž skoro celá sfialovela (smiech). Napokon som sa priznal, musel som cvičiť aj som išiel domov s poznámkou v žiackej. Mal som vtedy talizman aj obľúbenú hračku – „Modrého Mončičáka“, čo sa len tak nedalo zohnať. Nosil som ho so sebou aj v taške do školy ?

Tento rozkošný úsmev má dodnes. A ešte krajší, čo poviete?

 

Môže vás zaujímať

Začal sa „hybridný“ filmový festival v Toronte