Jednou vetou

Bratislavu pred 75 piatimi rokmi oslobodzovali sovietski aj rumunskí vojaci

Pamätník na Slavíne , archív 2019

foto: TASR

Ustupujúca nemecká armáda vyhodila do vzduchu most cez Dunaj a plánovala zničiť aj ďalšie strategické objekty.

Bratislavu, hlavné mesto Slovenska pred 75 rokmi oslobodili sovietski a rumunskí vojaci. Bratislava sa tak rovnako, ako už predtým oslobodené územia, stala opäť súčasťou Československa. V bojoch o mesto zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov aj 121 civilistov. Ustupujúca nemecká armáda vyhodila do vzduchu most cez Dunaj a plánovala zničiť aj ďalšie strategické objekty a dôležité stavby, ktoré predtým podmínovala.

Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso, aj vtedajšia vláda až do posledných dní plnila príkazy nacistického Nemecka. Posledný transport politických väzňov, ktorých následne hromadne povraždili v koncentračnom tábore Mauthausen, vypravili z Bratislavy 31. marca 1945.

Prezident aj vláda sa 1. apríla presídlili do Holíča a neskôr odtiaľ ušli do Rakúska, podobne, ako vysokí predstavitelia Hlinkovej gardy (HG). Mnohí príslušníci profašistickej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) mesto opúšťali už pred približujúcim sa frontom.

Nemci sa neplánovali Bratislavy vzdať bez boja. Na obranu Festungu Pressburg, ako mesto nazvali, presunuli svoje tri pešie divízie. Ďalšie dve a jedna maďarská divízia zaujali obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát. Na strane nemeckých jednotiek bojovalo aj niekoľko príslušníkov Hlinkových pohotovostných oddielov a gardistov. Mobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov, z ktorých sformovali takzvané „festungsbatalióny“. Obranu Petržalky, ktorá v tom čase bola súčasťou Nemeckej ríše, zabezpečovala nemecká a maďarská armáda.

V meste už od 2. apríla nepremávali električky a trolejbusy, zastavili sa dodávky vody, elektriny aj plynu. Pripravovala sa deštrukcia dôležitých budov – priemyselných závodov, rozhlasu, pošty a iných. Ustupujúci Nemci 3. apríla náložou zničili jediný most cez Dunaj a znefunkčnili železničný viadukt Červený most. Hlavná ofenzíva Červenej armády, ktorú podporili rumunský tankový pluk a Dunajská flotila, sa začala 2. apríla. Jednotky 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory, na ďalší deň Raču. Pred vlastným útokom pechoty na mesto sa Bratislava stala cieľom silnej delostreleckej a raketovej paľby.

Červená armáda zaútočila na vnútorné mesto ráno 4. apríla 1945. Popoludní dobyli Bratislavský hrad a po oslobodení mesta prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Sovieti vytlačili nemecké a maďarské vojská aj z Petržalky, ktorá sa tak opäť stala súčasťou republiky.

Počas bojov v Bratislave zhorelo alebo bolo zničených paľbou viac ako tisíc budov a veľké škody utrpeli predovšetkým priemyselné závody v meste. Napriek tomu neboli škody po prechode frontu také veľké ako v iných slovenských mestách.

Môže vás zaujímať

Mesto Žilina vyhlásilo architektonickú súťaž na revitalizáciu Bulváru