BSK: Téma zriadenia záchytiek sa stáva opätovne celospoločenskou potrebou

Ilustračné foto

foto: TASR

Otvorenie témy tzv. "záchytiek", teda izieb, v ktorých by mali výtržníci vytriezvieť a ktoré nefungujú už takmer 15 rokov, sa stáva opätovne celospoločenskou potrebou.

Je o tom presvedčený aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK), ktorý túto tému otvára v rámci pripomienkovania novely zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. Zákon je momentálne v Národnej rade (NR) SR v druhom čítaní a legislatívna úprava by mala platiť od leta tohto roka.

„Zákon platí 22 rokov a za ten čas neprešiel žiadnou legislatívnou úpravou. Zákon sa nevyužíva, zostarol, je nedostatočný. A za ten čas zanikli aj všetky záchytky, posledná v roku 2004,“ uviedla v stredu na tlačovej besede Jana Ježíková, riaditeľka odboru zdravotníctva BSK. Téme záchytiek sa v zákone venuje šesť stručne popísaných paragrafov, tému je však podľa nej potrebné upraviť dôslednejšie. Kraj preto využil príležitosť a k novele zákona vyjadril niekoľko pripomienok. Rezort zdravotníctva odkazuje, že téme sa nebráni a rieši ju. „Vznikla už aj pracovná skupina, ktorá sa problematikou aktívne zaoberá,“ povedala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Eliášová.

Pripomienky sú podľa vedenia kraja hlavne žiadosťou o dialóg a skôr všeobecného charakteru ako akousi direktívou. Kraj si totiž uvedomuje vysokú odbornosť témy, preto skôr ponúka pomoc a súčinnosť, aj finančnú. „V rozpočte vieme vyčleniť určité množstvo prostriedkov na zriadenie záchytnej služby v Bratislavskom kraji. Budeme tiež apelovať na partnerov v samospráve a štáte,“ skonštatoval predseda BSK Juraj Droba, ktorý zatiaľ o konkrétnych peniazoch ani termínoch bližšie hovoriť nechce. Známa momentálne nie je ani lokalita na vybudovanie. Hlavné mesto je však podľa neho spolupráci naklonené, ústretovosť v dialógu očakáva aj zo strany mestských častí a ďalších samospráv.

Pripomienky kraja sa týkajú potreby zriaďovania záchytiek, vyjasnenia spôsobu ich zriaďovania a v koho pôsobnosti by mali byť. Zaoberajú sa tiež vyriešením otázok okolo ich materiálneho vybavenia či personálneho zabezpečenia, ako aj jasného určenia, pre koho budú určené. V súčasnosti platný zákon hovorí o tom, že záchytné izby zriaďuje MZ po dohode s obcou, nie však s krajom. V prípade „osadenstva“ sa spomínajú ľudia pod vplyvom alkoholu, ktorí budia verejné pohoršenie.

Zriadenie záchytky pozitívne vníma aj Viliam Dobiáš, dlhoročný záchranár a zároveň prezident Slovenského Červeného kríža (SČK) a vedúci Katedry urgentnej medicíny Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Určite je to veľmi dobrá myšlienka a je potrebné, aby sa tieto inštitúcie obnovili,“ myslí si. Podľa neho ošetrí záchranná služba ročne na Slovensku okolo 50.000 ľudí s otravou alkoholu, zhruba rovnaké množstvo je takých, ktorí majú inú diagnózu, ale nadmerné požitie alkoholu tam tiež figuruje. Denne ide o okolo 140 ľudí s diagnózou opitosti.

„Z nich približne tretinu sa rozhodnú po vyšetrení ponechať na mieste nálezu, pretože nemajú žiadne zranenia alebo ochorenie, ktoré by potrebovalo liečbu. Dve tretiny z nich treba transportovať do zdravotníckeho zariadenia, lebo treba podrobné vyšetrenie, pretože pod ľahkým oparom alkoholu sa môžu schovávať cievna príhoda, hypoglykémia, krvácanie do mozgu či iné ochorenie život ohrozujúce,“ priblížil Dobiáš.

Niektorí z hospitalizovaných sa z toho v nemocnici „vyspia“, niektorí sú však agresívni. „Z nich by sa grupovala skupina do záchytky,“ doplnil prezident SČK. Jedno ošetrenie stojí od 500 do 1500 eur a Dobiáš si je vedomý, že nie každý z ošetrených je schopný to zaplatiť. „Aj keby absolvovali len tri dni verejnoprospešných prác, dedinky a mestá by boli čistejšie ako laboratóriá v nemocniciach,“ dodal.

Rezort zdravotníctva už vlani uviedol, že chce začať diskusiu o potrebe takzvaných záchytiek, v súčasnosti je spolu s rezortom vnútra a financií a jednotlivých samospráv pripravený na diskusiu, povedal Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník MZ pre medicínu drogových závislostí. Medzičasom podľa neho ministerstvo zriadilo aj pracovnú skupinu, ktorá sa témou mala zaoberať a ktorá funguje už takmer rok. Naposledy zasadala v januári tohto roka.

„Pracujeme na legislatívnom riešení, ktoré zadefinuje jednoznačné definovanie kompetencií v súčinnosti s políciou, ktorá dohliada na verejný poriadok a asistuje pri agresívnych prípadoch, ako aj zabezpečenie finančného krytia a zdrojov na poskytovanie služieb. Vedieme konštruktívnu diskusiu o tejto problematike za účasti všetkých relevantných subjektov,“ vysvetlila Eliášová.

S novelou predmetného zákona prišli koaliční poslanci Peter Antal (Most-Híd) a Peter Pamula (SNS).

Môže vás zaujímať

Súd rozhodol o neplatnosti zmluvy medzi Košicami a EEI, verdikt nie je konečný