MS v ryžovaní zlata v Hodruši-Hámroch priniesli úspech najmä severanom

Ryžovanie zlata

foto: TASR

S výrazným úspechom súťažiacich zo severských krajín, najmä Fínska, sa skončili cez víkend v Hodruši-Hámroch v okrese Žarnovica majstrovstvá sveta (MS) v ryžovaní zlata. Zo 16 súťažných disciplín sa severania radovali z víťazstva až v polovici z nich.

Ako na záver MS povedal predseda Slovenskej asociácie zlatokopov František Verbich, dve medailové umiestnenia zaznamenali aj slovenskí zlatokopi.

Majstrovstvá zaevidovali 465 súťažiacich z celého sveta. „Boli tu zlatokopi takmer z väčšiny európskych krajín, ale aj zo zámoria, napríklad z Južnej Afriky, Nového Zélandu či Kanady,“ pripomenul. „Podujatie je organizované v rámci Svetovej asociácie zlatokopov, ktorá prideľuje organizovanie MS každoročne jednej z členských krajín,“ priblížil súťaž. Ako doplnil, na budúci rok sa MS uskutočnia vo Fínsku.

FOTO: Na Grape festivale mali u fanúšikov úspech aj domáce kapely

Slovensko hostilo toto svetové podujatie po druhý raz. Prvýkrát sa konalo v roku 2004 v Revištskom Podzámčí pri Žarnovici. „Výber lokality je vždy viazaný na prítomnosť zlata. Hodruša-Hámre patrí do banskoštiavnického rudného revíru, kde sa zlato v minulosti veľmi ťažilo a, čo je veľmi dôležité, dodnes sa ťaží. Súťaž sa koná prakticky pri ústí fungujúcej bane na zlato,“ podotkol Verbich.

Súťažiaci boli rozdelení na profesionálov a amatérov. Zápolili muži, ženy, deti, ale aj veteráni. „Veľmi populárne sú súťaže družstiev. Vrcholom je vždy finále národných tímov, kde má každá krajina možnosť postaviť svojich piatich najlepších,“ skonštatoval Verbich.

Historická električka Kométa odviezla počas leta vo Vysokých Tatrách stovky cestujúcich

Súťažiaci hľadali v piesku prírodné zlatinky pochádzajúce až z Kalifornie. „Každý súťažiaci dostal vedro s rovnakým objemom piesku, kde mal umelo vložené zlato s veľkosťou milimetra v počte päť až 12 kusov v prípade individuálnych kategórií,“ opísal priebeh súťaže Verbich s tým, že súťažiaci nevedel, koľko ho bolo do piesku vloženého. Jeho úlohou bolo potom zlatinky vo vode vyryžovať. Dôležitý bol nielen čas, za ktorý sa mu to podarí, ale aj to, či našiel všetky vložené zlatinky. Za každú stratenú totiž zinkasoval tri trestné minúty.

Môže vás zaujímať

Študenti zo ŠÚV J. Vydru vystavujú v Bruseli