Nádaská: Aj prisťahovalci by v Bratislave mali vytvoriť svoj domov

Ilustračné foto

Foto: TASR

Spolužitie obyvateľov Bratislavy s prisťahovalcami z iných končín Slovenska bude harmonické vtedy, ak tu ľudia z iných končín Slovenska nájdu svoj domov.

„Človek, ktorý môže byť z ktoréhokoľvek kúta Slovenska, ak sa rozhodne niekde zapustiť korene, má toto miesto naozaj rád a snaží sa ho aj pretvárať. Usiluje sa, aby to bolo dobré miesto alebo mesto pre život. Ak tu niekto len študuje alebo príde za prácou, je to preňho možno len prestupná stanica a k mestu vzťah mať nebude,“ povedala etnologička Katarína Nádaská v relácii Pohľad na oblohu na televízii Tablet.TV.

Polícia hľadá osoby, ktoré by mohli objasniť poškodenie dverí vozidla MHD

Podľa jej slov by teda aj predstavitelia mesta a mestských častí mali presadzovať také riešenia pre „cezpoľných“, ktoré by ich motivovali, aby sa Bratislava stala ich domovom.

„Pokiaľ sa Bratislava nestane ich mestom, teda pokiaľ si tu nezaložia rodiny, nezakorenia tu, a nebudú tu mať deti a pokiaľ sem budú chodiť len za prácou a cez víkend zasa pôjdu domov, budú pre mesto skôr záťažou – veď poznáme problémy s parkovaním alebo s neplatením daní. Keď tu zakotvia a zakorenia sa, stávajú sa sami Bratislavčanmi,“ doplnila odborníčka.

Už dlhšie sa diskutuje o tom, že je Bratislava akýsi „taviaci kotol“, nachádza sa v nej veľa cudzincov, ktorí si tu zakladajú rodiny. A takisto v nej býva veľa ľudí z iných oblastí Slovenska.

„Takéto migrácie tu z historického hľadiska vždy boli, spomeňme len predošlé vlny vysťahovalectva, napríklad z východného Slovenska,“ dodala Katarína Nádaská.

O prípad pacientky ležiacej na chodbe sa zaujíma ÚDZS i ombudsmanka

Takisto Bratislava už má skúsenosti s prisťahovalectvom vo veľkých rozmeroch. Dialo sa tak v 70. rokoch 20. storočia, kedy na pravom brehu Dunaja vyrástla Petržalka, sídlisko dovtedy nevídaných rozmerov, no rozrastali sa aj ďalšie okrajové štvrte mesta.

„Petržalka bola experimentom, aký v dejinách Slovenska nemal obdobu,“ povedala Katarína Nádaská.

„Domy sa budovali extrémne rýchlo, pričom sa nemyslelo na sociálne zázemie ani na služby a na občiansku vybavenosť. Bývali tu aj ľudia priamo zo starej Petržalky, ktorým zbúrali domy a zobrali im záhrady i krásne marhuľové sady – to všetko padlo za obeť výstavbe sídliska. Žili tu ľudia z mesta, ktorým rúcali alebo revitalizovali ich domy, takže im ponúkli bývanie v panelákoch. A nakoniec aj ľudia z vidieka. Najmä starší ľudia to ťažko niesli, pretože spočiatku bola Petržalka veľmi bezútešné ‚mesto v meste‘. Práve koncom 70. a začiatkom 80. rokov bol v Petržalke najväčší počet samovrážd v rámci Bratislavy,“ doplnila odborníčka.

Rok 2018 bol v Košickom kraji rekordný v ubytovaní návštevníkov

Necitlivými zásahmi v tom čase trpela celá Bratislava. Zbúrala sa synagóga, aby ustúpila Mostu SNP, aj niektoré ďalšie budovy v centre.

„Hovorilo sa, že ľudia, ktorí o tom rozhodovali neboli rodení Bratislavčania a k mestu nemali vzťah. Dnes je to otázka developerov a investícií. Verím, že aspoň centrum mesta, ostane nedotknuté,“ povedala Nádaská.

Pozitívnou skutočnosťou podľa etnologičky je, že Bratislavčania, ale aj ľudia, ktorí sa do mesta prisťahovali, stále udržujú folklórne tradície a aktívne ich pestujú.

„V samotnej Bratislave žije pomerne málo ľudí, ktorí majú predkov rodených ‚Prešporákov‘. Väčšina sa sem prisťahovala. A keďže sú z vidieka, snažia sa tu zmysluplne využiť svoj voľný čas,“ povedala Nádaská.

Ženy v Trenčianskom kraji zarábali v priemere o 278 eur menej ako muži

V rámci výskumu zistila, že v hlavnom meste pôsobí viac než 100 rôznych folklórnych súborov – nerátajúc tie veľké profesionálne, ako je SĽUK alebo Lúčnica.

„Tanec a hudba sú v nás podobne ako vzťah k pôde. Keď som sa pýtala ľudí, prečo do súborov chodia, odpovedali: Chceme si z chuti a zo srdca zaspievať a zatancovať pre radosť. Nie preto, že sme súťaživí, že by sme to niekam chceli profesionálne dotiahnuť. Je to príjemné trávenie voľného času. Mňa to veľmi teší. Nositeľmi tradícií boli kedysi najmä slobodní mládenci. Oni najčastejšie organizovali aj navštevovali akcie, ktoré sa konali na dedinách. Alebo prípadne aj slobodné dievčatá. Dnes sú nositeľmi tradícií práve takéto folklórne súbory,“ uviedla v relácii Pohľad na oblohu pre Tablet.TV etnologička Katarína Nádaská.

Môže vás zaujímať

Utorok má byť polooblačný s teplotami do 23 stupňov Celzia