Pôvodných nemeckých obyvateľov Janovej Lehoty pripomínajú ešte typické domy

Karpatskí Nemci si v Janovej Lehote stavali typické dvojposchodové domy, niektoré z nich sa v obci zachovali dodnes (na snímke). Boli vysoké, kamenné a s malými oknami.

Foto: TASR/Jana Vodnáková

Kedysi sebestačná obec, v ktorej žili prevažne karpatskí Nemci, neskôr stredisková dedina a dnes rýchlo sa rozvíjajúca, aj tak by sa dala charakterizovať Janova Lehota v okrese Žiar nad Hronom. Dedina, na čele ktorej už 27 rokov stojí starostka Božena Kováčová, si tento rok pripomenie 640. výročie prvej písomnej zmienky o obci.

„Sme pôvodne nemecká dedina, ktorú založil kolonizátor, ktorý na toto územie prišiel, aby klčoval lesy,“ priblížila starostka s tým, že jej pôvodný názov je Drexlerhau. Ten používala až do roku 1945, dovtedy tu žilo početné nemecké obyvateľstvo.

Kopec zakvitnutý ovocnými stromami

„Janova Lehota mala do apríla roku 1944 približne 4 800 obyvateľov. Bola to obrovská dedina o veľkosti Kremnice a Handlovej. Aj keď tu neboli baníci, ale boli tu stavbári a tesári kameňa, ktorí chodili po celej Európe a stavali mosty z kresaného kameňa,“ priblížila Kováčová. Chlapi tak kedysi z dediny na celé leto odchádzali, v obci ostávali len ženy.

Karpatskí Nemci stavali typické dvojposchodové domy, niektoré z nich sa v obci zachovali dodnes. Boli vysoké, kamenné a s malými oknami. „V jednom dome bývali aj štyri generácie. V domoch bývali najmä v zime,“ priblížila starostka s tým, že v lete sa väčšinou zdržiavali na vrchu, ktorý sa vypína nad obcou. Aj dnes je ešte podľa jej slov na jar vidieť kopec zakvitnutý ovocnými stromami. Miestni obyvatelia sa tu starali o dobytok, na zimu sa sťahovali do dediny.

Dedina bola v tých časoch úplne samostatná, okrem škôl tu bol mlyn či obchody. Bývalí rodáci podľa jej slov často spomínali, že obec bola sebestačná a miestni nepotrebovali komunikovať s iným okolím. Často totiž ich „lehočštinu“ ani nepoznali. Po slovensky vedeli najmä tí, ktorí chodili robiť mimo dediny.

Osem národností v jednej obci

Pred koncom druhej svetovej vojny sa však mnohí z nich dobrovoľne vysťahovali do Nemecka, ďalších odsunuli nútene.

„Mohli si zobrať len 40 kilogramov osobných vecí a odchádzali z obce na vozoch. Vraveli, že ešte nestihli ani odísť a už z okolitých dedín rabovali ich domy,“ dodala Kováčová s tým, že po roku 1945 sa začala obec znovu osídľovať. Z pôvodného obyvateľstva ostali v Janovej Lehote len štyri rodiny. V minulosti bola obec známa aj tým, že po revolúcii sem prišli Slováci z viacerých krajín, a tak táto malá dedinka spájala ľudí aj ôsmich národností.

Vzťah s bývalými rodákmi je však v obci stále živý. „Hneď po revolúcii sme s Nemcami nadviazali družbu. Začali sme robiť stretnutia s rodákmi z Nemecka a Slovenska,“ dodala starostka s tým, že bývalí rodáci boli Janovej Lehote nápomocní finančne a pomohli napríklad opraviť kostol a jeho interiér.

Môže vás zaujímať

Vodiči nákladiakov dostali posudky vďaka úplatkom