V múzeu v Starej Ľubovni myslia aj na nevidiacich a slabozrakých

Ľubovnianske múzeum

Foto: TASR

Ľubovnianske múzeum v rámci prekonávania bariér v dostupnosti kultúry pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva myslelo aj na nevidiacih a slabozrakých. V drevenom Kostolíku sv. Michala Archanjela nájdete po novom audio deskriptívneho sprievodcu.

Ľubovnianske múzeum v rámci prekonávania bariér v dostupnosti kultúry pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva, pripravilo v drevenom Kostolíku sv. Michala Archanjela audio deskriptívneho sprievodcu pre nevidiacich a slabozrakých. V rámci slávnosti sviatku sv. Cyrila a Metoda ho vo štvrtok uviedli do života.

„Sprievodca sa opiera o špeciálnu reliéfnu knihu znázorňujúcu významné architektonické a umelecké prvky tejto pamiatky,“ objasnil riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Vyšehradského fondu, Holandského kráľovstva, Nadácie Humandoc a spoločnosti TRNKA n. o. Sprievodcu a reliéfnu knihu slávnostne uviedla do života Henrieta Farkašová, slovenská zjazdová lyžiarka a deväťnásobná víťazka paralympijskych hier.

V Trenčianskom kraji sa aj túto sezónu stretnete s modrými cyklobusmi

Nejde pritom o jediný prvok postupnej debarierizácie Hradu Ľubovňa, ktorá sa stala marketingovo najúspešnejšou aktivitou v dejinách múzea a odštartovala v roku 2011. Hrad a skanzen je sprístupnený pre nevidiacich, nepočujúcich i pre osoby s rôznymi mentálnymi poruchami. Debarierizácia podľa Mikulíka nespočíva len v technologických alebo prezentačných pomôckach. V skanzene i na hrade je napr. vodiaca línia, na ktorej sú piktogramy a odkazy v brailovom písme, ale napr. aj 3D bronzová maketa hradu vytvorená špeciálne pre nevidiacich. Hrad i skanzen je sprístupnený aj pre nepočujúcich, a to vďaka virtuálnemu sprievodcovi, ktorý historické informácie pretlmočí do znakovej reči. Okrem toho na hrade realizujú aj projekty zamerané na tzv. animoterapiu, napr. pomocou dravých vtákov.

„Určite plánujeme spolupracovať s inštitúciami, ktoré sa týmto aktivitám venujú. Po drevenom kostolíku, by sme chceli takýmto spôsobom sprístupniť aj kaplnku sv. Michala na hrade Ľubovňa,“ upozornil Mikulík.

V Slovenskom raji pribudli trasy na nordic walking i cykloturistiku

Cyrilo-metodská slávnosť sa začala v skanzene pod hradom slávením gréckokatolíckej liturgie v Drevenom kostolíku z Matysovej a pokračovala kultúrnym programom, v ktorom sa predstavilo viacero folklórnych súborov z regiónu i tanečná skupina Kesaj Tchave. Prezentovali kultúru a tradície menšín, ktoré na severnom Spiši žili, návštevníkov oboznámili so spevom a tancami Židov, Rusínov, Goralov i Rómov. Počas celého dňa sa mohli hostia zoznámiť s tradičnou remeselnou činnosťou a spoznať, aké zručnosti sú potrebné v remeslách, ako sú tkáčstvo a spracovanie ľanu, kováčstvo, drotárstvo a košikárstvo.

Môže vás zaujímať

Zo Žltej veže spadol poľský turista