Jednou vetou

Prví obyvatelia Devína jedli veľa rýb

Devínsky hrad, ilustračné

foto: visitbratislava.com

Podľa archeológov však s potravinami zároveň veľmi plytvali. Jedlá z mäsa rýb dávali aj mŕtvym do hrobov.

Prví obyvatelia Devína jedli množstvo rýb. Zistili to archeológovia, ktorí robili vykopávky v tejto mestskej časti. „Po analýze vzoriek z vykopávok sme zistili, že v devínskej keltskej osade boli značne zastúpené ryby a divina. Podiel rýb ako sumec a kapor, ale aj diviny – jeleň, pratur, diviak či srnec v jedálničku pravekých obyvateľov Devína je na rozdiel od iných súvekých osád pomerne vysoký. To poukazuje na veľké rozdiely v stravovacích zvyklostiach,“ povedal riaditeľ projektového tímu archeológov František Žák Matyasowszky. Osadníci doby železnej z Devína podľa neho nielen že ryby konzumovali, ale hotové jedlá z mäsa rýb pridávali aj do hrobov mŕtvych.

Aj v mladšej dobe železnej sa však veľmi pravdepodobne plytvalo potravinami. Obyvatelia osady totiž vyprodukovali alebo získali viac potravín, ako spotrebovali. „Spodnú výplň zahĺbených častí chát tvoril najmä kuchynský, respektíve sídliskový odpad. Z toho môžeme usudzovať, že sa tu produkovalo väčšie množstvo odpadkov rastlinného pôvodu. V zmysle zásady čím viac mám, tým viac môžem vyhadzovať,“ vysvetlili archeológovia.

Kelti z Devína boli však podľa vedcov s veľkou pravdepodobnosťou aj dobrými poľnohospodármi, dôkazom čoho je podľa nich fragment konope siatej. „Ešte si to musíme potvrdiť, ale ak sú naše predpoklady správne, bol by jedným z najstarších nálezov konope na Slovensku,“ uviedli.

Aj naši pravekí predchodcovia pritom kvôli pestovaniu plodín vytínali v okolí svojej osady stromy a kry. „V užšom okolí dnešného archeologického náleziska bolo v skúmanom období bezlesie,“ ozrejmili archeológovia. K tomu podľa nich prispelo aj intenzívne spásanie rastlinstva a prirodzené vplyvy ako plytké pôdy a skalné výstupy.

Osídlenie, ktoré archeológovia skúmali, sa rozprestieralo v južnej časti Devína pod svahom. Väčšina osady bola však zničená. „Pôvodne zrejme siahala až k dunajskému brehu a časť z nej ležala pod cestou z Bratislavy do Devína,“ priblížili archeológovia. Napriek tomu aj na pomerne malej ploche, ktorú mali odborníci k dispozícii, našli takmer 90 archeologických objektov, ktoré ležali zhruba v hĺbke do 150 centimetrov pod zemským povrchom. Staršia časť osídlenia vznikla v dobe halštatskej, čiže staršej dobe železnej, mladšia v dobe laténskej, teda v mladšej dobe železnej.

Výsledky analýz nálezov budú k dispozícii najskôr v druhej polovici roku 2020, keďže sa pre pandémiu koronavírusu museli niektoré práce posunúť.

Môže vás zaujímať

Bratislavský Ružinov otestoval zamestnancov škôl, nie všetky výsledky boli negatívne