Sebestačnosť Slovenska v produkcii ovocia je veľmi nízka

Záchrana sadu v plnom prúde

zdroj: slovenske farmarske družstvo

Dovoz ovocia výrazne prevyšuje vývoz. Veľmi zjednodušene povedané, na jeden kus ovocia vyvezeného do zahraničia pripadá šesť dovezených kusov. Poľnohospodárske družstvo Bolešov, Slovenské farmárske, družstvo a desiatky dobrovoľníkov z celého Slovenska sa rozhodli tento stav zlepšiť a začali s obnovou ovocného sadu v Bolešove. To všetko pod odbornou záštitou profesora Ivana Hričovského.

Slovák skonzumuje ročne v priemere 60 až 70 kg ovocia a výrobkov z neho. Napriek tomu, že by sme podľa odborníkov mali byť asi o tretinu väčšími konzumentmi ovocia, zdá sa, že domáca produkcia ovocia nepostačuje pokryť aktuálne potreby Slovákov. V našich jedálničkoch sa tak nachádza vo veľkej miere ovocie dovezené zo zahraničia. A nie sú to iba citrusové plody, v prípade ktorých import výrazne prevyšuje export. Medzi dovezeným ovocím totiž figuruje všetkým notoricky dobre známe jablko. „V roku 2016 predstavoval vývoz malvicových plodov, kôstkového ovocia, orechov a ostatného stromového a kríkového ovocia z ich dovozu iba necelú šestinu“, skonštatovala Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva.

Miera sebestačnosti v ovocí je na Slovensku veľmi nízka.

Pričom práve Slovensko spolu s Rakúskom, Švajčiarskom či severným Talianskom považujú odborníci za krajiny s najlepšími podmienkami na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma. Slovensko má v produkcii  ovocia obrovský, ale žiaľ nevyužitý potenciál. Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného úradu poľnohospodárskeho v Bratislave bolo v roku 2017 na Slovensku evidovaných vyše 12 miliónov ovocných stromov a kríkov, ktorých úroda predstavovala vyše 38-tisíc ton ovocia. Každý ovocný strom či ovocný sad tak pre Slovensko predstavuje veľmi cenný poklad.

Štefan Kopačka zažil ako 10 ročný výsadbu sadu, zdroj: | zdroj: sfd.sk

Jeden takýto poklad ukrýva aj Bolešov, obec nachádzajúca sa v blízkosti Dubnice nad Váhom. Bolešovský ovocný sad bol vysadený v rokoch 1951 – 1952 na rozlohe takmer 17 hektárov. Repertoár tohto seniora po šesťdesiatke je veľmi pestrý, 60 % tvoria jablone, 20 % čerešne, 15 % hrušky a zvyšných 5 % tvoria orechy. V čom je teda problém? Tento sad si žil dlhé roky svojim vlastným životom. Poľnohospodárske družstvo Bolešov spolu so svojim partnerom Slovenské farmárske, družstvo sa ale rozhodli pre záchranu sadu.

Začiatkom marca sa tak v Bolešovskom ovocnom sade stretli desiatky družstevníkov či dobrovoľníkov zo všetkých kútov Slovenska. Odbornú záštitu nad týmto podujatím prevzal jeden z najuznávanejších odborníkov v odbore ovocinárstvo, profesor Ivan Hričovský, ktorý všetkým zúčastneným vysvetlil, ako správne orezávať stromy. Vo svojom príhovore zároveň uviedol: „Každý jeden ovocný strom si zaslúži byť zachránený. V Bolešovskom ovocnom sade je veľa starých, veľmi vzácnych odrôd. Je to dedičstvo našich otcov a preto by sme mali urobiť všetko preto, aby sme ich zachovali pre budúce generácie“. Zároveň podotkol, že na Slovensku dopestované jablká, rovnako ako iné druhy ovocia, sú oveľa menej chemizované ako tie v zahraničí. Aj podľa neho je dovoz ovocia zo zahraničia neprimerane vysoký.

Profesor Ivan Hričovský hovorí o orezávaní stromov v sade

Slovenské farmárske, družstvo spolu s PD Bolešov majú so sadom po jeho revitalizácii svoje plány. „Chceme efektívne spojiť faunu a flóru. Toto prostredie je veľmi vhodné na chov kráv bez trhovej produkcie mlieka, tzv. „beztrhoviek“. Kravy spásajú trávnaté porasty a ekologicky zároveň hnoja pôdu, na ktorej ovocné stromy rastú. Výsledkom tejto symbiózy „beztrhoviek“ a ovocných stromov je ekologické a  kvalitné hovädzie mäso a ovocie na našich tanieroch“, uviedol Jozef Mlynarčík, výrobný manažér zo Slovenského farmárskeho, družstva.

Záchrany sadu sa zúčastnil aj Štefan Kopačka. Ten ako desaťročný chlapec pomáhal spolu so svojou o šesť rokov staršou sesternicou pri výsadbe Bolešovského ovocného sadu. Na margo piatkovej záchrannej akcie sa vyjadril nasledovne: „Konečne sa našiel niekto, kto chce zachrániť hodnoty, ktoré vytvorili starší ľudia. Ovocie má pre výživu a budúcnosť ľudstva veľký význam.“

Autor: Eva Sadovská, analytička Slovenského farmárskeho, družstva

Môže vás zaujímať

Rizikové bralo na Oravskom hrade budú sanovať, techniku musel previezť vrtuľník