Jednou vetou

Starostovia navrhnú poslancom zmeny vo financovaní

Ilustračné foto

TASR

Starostovia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy uvítajú zmenu štatútu týkajúcu sa parkovacej politiky a budú radi, ak súčasťou úpravy bude aj zmena v prerozdeľovaní financií pre mestské časti. Svoje návrhy v oblasti financovania predstavia poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva (MsZ). Po dnešnom rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy (RZ MČ BA) to uviedol jeho predseda, starosta Záhorskej Bystrice, Jozef Krúpa.

Návrhy sa podľa Krúpu majú týkať aj systému tzv. solidarity, teda prostriedkov, ktorých sa v súčasnosti vzdávajú štyri mestské časti (Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalka) v prospech siedmich malých (Čunovo, Devín, Jarovce, Rusovce, Lamač, Záhorská Bystrica, Vajnory). „Stretneme sa po najbližšej mestskej rade s predsedami poslaneckých klubov, prídeme s konkrétnymi návrhmi a budeme radi, ak si ich osvoja,“ informoval dnes médiá Krúpa, pričom upozornil, že kompetencie urobiť zmeny v štatúte hlavného mesta majú iba poslanci mestského zastupiteľstva. Na otázku TASR či verí, že v priebehu mesiaca sa možno dohodnúť na zmenách v otázke financovania medzi mestom a mestskými časťami, aby sa mohlo pristúpiť k zmene štatútu v prospech reálneho zavedenia parkovacej politiky, Krúpa odpovedal, že dohoda možná je. „Pokiaľ otázka financovania nebude veľmi, veľmi široká, tak som presvedčený, že možno v otázke solidarity by tá zhoda mohla nastať,“ povedal.

RZ sa otázkou zmeny v prerozdeľovaní financií zaoberalo na základe uznesenia mestského zastupiteľstva, ktoré otázku doriešenia parkovacej politiky na májovom zasadnutí presunulo opätovne o ďalší mesiac, pričom tak vyšlo v ústrety požiadavke poslanca Jána Hrčku (Bratislavský klub), aby sa najskôr doriešilo  prerozdelenie financií medzi mestskými časťami v zmysle štatútu hlavného mesta. Hrčka priznal, že obe veci spolu nesúvisia, no zdôraznil, že práve teraz, v súvislosti s administratívnym finalizovaním zásad parkovacej politiky vidí najväčšiu šancu na to, aby sa problém s financiami pohol po rokoch dopredu. Súčasný systém viní Hrčka za to, že niektoré mestské časti sú podfinancované na úkor iných mestských častí. Poukázal napríklad na to, že traja až štyria Petržalčania majú podľa jeho slov v rámci súčasného financovania „hodnotu“ jedného obyvateľa Jaroviec či Devína. „Petržalka len na dani z nehnuteľností pri proporcionálnom prerozdelení prišla o 15 miliónov eur za posledných 12 rokov,“ podotkol poslanec.

V súčasnosti mestské časti dostávajú v rámci daňových príjmov Bratislavy 50 percent z výnosu daní z nehnuteľností a 32 percent z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb. Jednotlivé čiastky mestským častiam Bratislava rozdelí pomerne podľa percentuálnych podielov, vypočítaných podľa počtu obyvateľov, prepočítaného počtu žiakov, počtu obyvateľov nad 62 rokov a podľa výnosu z dane z nehnuteľnosti. Sedem malých mestských častí (Čunovo, Devín, Jarovce, Rusovce, Lamač, Záhorská Bystrica, Vajnory) ešte dostáva vo forme tzv. solidarity od štyroch najväčších mestských častí (Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalka) ročne 1.950.000 eur, o ktoré sa týmto štyrom mestských častiam zníži ich celkový podiel. Mestské časti takisto majú nárok na 68 percent z výnosu z miestneho poplatku za rozvoj, ktorý sa stal účinným v marci tohto roka. Hlavné mesto i mestské časti si prerozdeľujú i výnosy z odpredaja majetku i poplatku za odpad či finančnej náhrady za výrub drevín.

Môže vás zaujímať

Mesto Žilina vyhlásilo architektonickú súťaž na revitalizáciu Bulváru