Župa bude s vrakuňskou skládkou bojovať so SAV

Pavol Frešo počas tlačovej konferencie, foto: hlavne.sk, zdroj: hlavne.sk

Zástupcovia Bratislavského samosprávneho kraja informovali o postupe pri riešení problému s kontaminovanou vodou v oblasti skládky v mestskej časti Vrakuňa. K medializácii problému prišlo, keď Ministerstvo životného prostredia listom vyzvalo mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice a Ružinov, aby informovali svojich občanov o hrozbách vznikajúcich z používania kontaminovanej vody z miestnych studní.

„Úloha ministerstva je v tomto prípade zo zákona zrejmá. Zmerali toxicitu a zároveň musia navrhnúť zásah, v tomto prípade betónovú bariéru, ktorá zabraňuje tomu, aby sa toxicita ďalej rozširovala. Následne musia vykonať dekontamináciu,” povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. „Bratislavská župa má v rámci životného prostredia na stole už existujúce partnerstvo so Slovenskou akadémiou vied. Chceme sa podieľať na tom, aby SAV dôsledne vedecky domerala to, čo zo zákona nemôže alebo nevie domerať Ministerstvo životného prostredia a zároveň urobila výskum samotnej dekontaminácie vrakuňskej skládky. Toto sme schválili minulý mesiac na zastupiteľstve. Ešte riešime financovanie, ktoré by sme mali definitívne odklepnúť na budúci piatok.”

„Bratislavská župa bude aktívna, nevieme si to predstaviť bez spolupráce s ministerstvom. Z našej strany ide v tomto prípade o podporu vedy a výskumu,” povedal Frešo. Bratislavský župan zároveň občanom odkázal, že o všetkom budú informovaní. „Verejnosť budeme informovať, aby bolo úplne jasné, že zvolené postupy sú bezpečné a povedú k tomu, že nebudú ohrozené životy a zdravie ľudí.”

Účastníci tlačovej konferencie, zdroj: hlavne.sk

Podobne reagovala aj poslankyňa BSK Anna Zemanová. „Obyvatelia kraja sú priamo dotknutí a majú právo na informácie a aj na víziu, že sa nebudú musieť sťahovať. Chcem apelovať na ministrov životného prostredia, zdrovotníctva a aj na ministerku pôdohospodárstva, aby dali hlavy dokopy a spolu s BSK, geológmi a hydrogeológmi hľadali veľmi rýchle riešenia.”

Pre SAV je projekt výzvou

„SAV by mala byť schopná reagovať na spoločenské vývy a čo už môže byť väčšou výzvou ako dlhodobá enviromentálna záťaž vo Vrakuni,” povedal predseda SAV Pavol Šajgalík. „SAV do tohto problému vstupuje v spolupráci s Univerzitou Komenského. Snažíme sa byť už o krok vpred a na základe analýzy toho, čo v skládke vlastne je, chceme nájsť metódy, ktoré by boli schopné dekontaminovať prostredie,” dodal Šajgalík s tým, že pre SAV je to výzva.

„Chceme sa predovšetkým zamerať na analýzu kontaminantov a ďalej otestovať naše vyvinuté technológie, ktoré môžu pomôcť k lepšiemu čisteniu týchto vôd,” priblížil podpredseda SAV pre 1. oddelenie vied Pavol Siman. Podľa zástupcov SAV bude dekontaminácia takéhoto veľkého územia trvať desiatky rokov.

Predseda SAV Pavol Šajgalík, foto: hlavne.sk

Poslankyňa BSK Anna Zemanová zároveň upozornila na ďalší problém, ktorý v súvislosti s kontamináciou vody vznikol. „Minister so svojím tímom prezentovali výsledky, ktoré sú už dva roky známe, avšak hovorili len o skládke ako takej. Ministerstvo sa nezapodieva toxickým mrakom, ktorý ohrozuje obyvateľov mimo územia vrakuňskej skládky,” zdôraznila. „Nikto v skutočnosti nevie, aké látky sa v skládke nachádzajú. Hovorí sa o 446 kontaminantoch, to sú tie, ktoré sa skúmali. Neskúmali sa však ďalšie zlúčeniny, ktoré mohli vzniknúť kombináciou,” povedala Zemanová s tým, že znečisťujúcich látok môže byť v skutočnosti aj 600, čo má zanalyzovať pripravovaný projekt v réžii SAV.

K problematike sa vyjadrila aj poslankyňa BSK Zuzana Schwartzová. „Som pôvodná obyvateľka Vrakune. Mala som strýka, ktorý býval v Petržalke a záhradku mal vo Vrakuni. Vždy, keď prišiel do zhradky, napil sa vody zo studne. Dnes to už nerobí. Je mi nesmierne ľúto, že obyvatelia Vrakune nemôžu aj naďalej využívať svoju studňovú vodu, pretože je už najmenej dvadsať rokov kontaminovaná.”

Môže vás zaujímať

Poslanci schválili finančný dar 10.000 eur pre mesto Prešov