Zvyknúť si na letný čas trvá aj šesť týždňov

Tento víkend si pospíme o hodinu menej. Prechádzame totiž na letný čas. To znamená, že ručičky hodiniek si v nedeľu 25.marca posunieme o druhej nadránom na tretiu hodinu.

Stredoeurópsky letný čas bude trvať od 25. marca do 27. októbra. Takto to bude minimálne do roku 2021, vláda o tom rozhodla svojím nariadením vlani vo februári. Týmto prebralo Slovensko právne záväzné akty Európskej únie.

Kedy sa objavila prvá myšlienka zmeniť čas?

Bolo to v roku 1784. Písal o tom v článku americký spisovateľ, štátnik a fyzik Benjamin Franklin. Prvý návrh na zavedenie letného času podal londýnsky staviteľ William Willet roku 1907 v eseji The Waste of Daylight ( Mrhanie denným svetlom ). Na Slovensku sa letný a zimný čas zaviedol prvýkrát počas I.svetovej vojny. Od roku 1979 sa začal uplatňovať každý rok. Až do roku 1995 trval stredoeurópsky letný čas šesť mesiacov. Od roku 1996, keď sa jeho dĺžka zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá sedem mesiacov.

Pôvodným zámerom bolo ušetriť energiu a lepšie využiť denné svetlo

To sa však nepotvrdilo. Kritici tvrdia, že úspora energie je minimálna a navyše niektorým ľuďom striedanie času spôsobuje zdravotné problémy aj narúša bioritmus. Odborníci zistili, že práve v tomto období pribúdajú infarkty aj problémy so spánkom. U citlivých ľudí sa môžu objaviť migrény, nervozita, bolesti žalúdka či depresívne stavy.

Na niektorých ľudí to vplýva viac, na iných menej

Striedanie času zasahuje do nášho biorytmu a narúša ho. „Ja som si to vyskúšal sám na sebe a môžem povedať, že napríklad prechod letného na zimný čas nie je taký náročný ako v opačnom prípade,“ povedal pre Hlavne.sk psychológ Martin Miler. „Mne to trvá zhruba šesť týždňov, kým si zvyknem. Ale mal som klientov, ktorí s tým mali problém po celý čas, kým si na to zvykli a potom sa ten čas znovu zmenil.“  Môžeme sa pripraviť na striedanie času? Optimálne by bolo, keby sme celý rok vstávali v rovnaký čas, čo sa ale pri jeho zmene dvakrát ročne nedá. Organizmus by sme napríklad mohli začať pripravovať na zmenu napríklad tak, že počas zimného času by sme vstávali o hodinu skôr. Rada na to, ako dlho spať, aby sme sa ráno zobudili oddýchnutí a svieži, neexistuje. Je to individuálne. Sú ľudia, ktorým stačí spať šesť hodín a je to v poriadku. Stredná doba sa pohybuje okolo sedem a pol hodiny možno. Nejaké jedno číslo pre všetkých by bolo komplikované. Zase je to o tom, aby si ľudia počas dovolenky vyskúšali, aká je dĺžka toho spánku, ktorá im vyhovuje a je dostatočná, doplnil psychológ.  

Ako sa prejavuje nedostatok spánku?

Keď vôbec nespíme, následky môžu byť fatálne. Po desiatkach hodín bez spánku človek zomiera na vyčerpanosť. „Človek sa dokáže prekonať natoľko, aby nespal, ale môže sa až zabiť. Je iné, keď nás počas spánku niekto budí„Sú to vyšetrovacie alebo týracie metódy, aj počas komunizmu, keď ľudí vo väzení chodili bachari budiť práve  preto, aby frustrovali spánok. Takže to bolo veľmi výrazné týranie,“ povedal Miler. To, čo potom môže nastať, sú rôzne poruchy pozornosti, myslenia, vnímania a pamäte plus sprievod emočných stavov ako depresia, smútok, beznádej, zúfalstvo, hnev a tak ďalej. „Ako dlho spať? To je rôzne. Ak ten človek má skrátený spánok na povedzme štyri hodiny každú noc a jeho idnividuálna norma je okolo 7-8 hodín, tak už v priebehu týždňa sa môžu začať prejavovať takéto stavy.“ Podľa Milera to závisí aj od okolností. „V tomto smere to majú ťažké napríklad vojaci, ktorí sú nasadení v bojových operáciách.“ Môže nám však uškodiť aj opačný extrém a to je priveľa spánku. „Je pravda, že aj zo spánku sa dá vyrobiť akási závislosť, vtedy to už ale býva spojené s nejakou duševnou poruchou. Niekedy pri depresii sú ľudia schopní prespať 16-18 hodín buď v kuse alebo prerušovane. Ale to sa zase bežnému človeku až tak nepodarí.“

Podľa europoslancov treba striedanie času prehodnotiť

Poslanci Európskeho parlamentu tento rok vo februári väčšinou hlasov presadili uznesenie, ktorým vyzvali Európsku komisiu, aby preskúmala opodstatnenosť striedania času v Európe. V roku 2013 spustili českí europoslanci kampaň Len jeden čas. Okrem nej existuje množstvo ďalších online petícií za jednotný čas.

Niektoré krajiny striedanie času  zrušili. Napríklad Rusi tak urobili v roku 2011. Vtedajší prezident Dmitrij Medvedev rozhodol, že krajina už navždy zostane v letnom čase. Turci zaviedli jednotný čas v roku 2016.

Môže vás zaujímať

Na horách severného Slovenska hrozí nárazový vietor