Motorizmus: Vaculík: „Poznám svoje možnosti, chcem byť majster sveta“

Slovák Martin Vaculík

Foto: TASR

Jedným z mála Slovákov, ktorý sa v súčasnosti venuje pretekom na plochej dráhe, je motocyklista Martin Vaculík. Šport, ktorý sa svojho času tešil pod Tatrami mimoriadnej obľube, je dnes na okraji záujmu. Aj o tom, prečo to tak je a ako to zmeniť, porozprával 28-ročný rodák zo Žarnovice v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Vaculík mal po kom zdediť talent i lásku k plochej dráhe. Jeho otec Zdeno totiž patril v bývalom Československu k najlepším pretekárom. Vaculík mal v detstve viacero vzorov.

„Po mojom otcovi, ktorý ma k tomuto športu priviedol a vštepoval mi, aby som všetko, čo robím, robil na sto percent, som azda najviac obdivoval Švéda Tonyho Rickardssona. Ten už síce pár rokov nejazdí, no má na svojom konte šesť individuálnych titulov majstra sveta a vždy bol totálny perfekcionista. Imponovalo mi na ňom jeho nasadenie a jazdecký štýl. Športových vzorov som mal však viac, pričom na každom z nich som obdivoval, akí sú svojmu športu oddaní a ako ťažko sa niekam dopracovali. Následne som si z každého snažil niečo zobrať, a tak sa postupne formovať,“ rozhovoril sa Vaculík.

NHL: Toronto si v príprave poradilo s Detroitom, Carolina vyhrala vo Washingtone

Ten patrí na plochej dráhe už niekoľko rokov k svetovej špičke. A hoci má v Poľsku či Švédsku, kde v súčasnosti preteká, vynikajúce meno, na Slovensku, ktorému robí vo svete skvelú reklamu, ho pozná len málokto.

„Na jednej strane je fajn mať svoje súkromie, no na druhej ma to zasa mrzí kvôli medializácii a propagácii tohto športu u nás. Bol by som veľmi rád, aby v budúcnosti ľudia na Slovensku vedeli, čo znamená plochá dráha a mohli byť hrdí na to, aké výsledky na nej dosahujeme vo svete. Je to totiž krásny šport, ktorý by mal napredovať a o ktorý by mal byť rozhodne väčší záujem. Z vlastnej skúsenosti viem, že ak som niekoho pozval na nejaké preteky, tak prišiel aj druhýkrát a hneď sa začal o plochú dráhu zaujímať. Aj preto každému odporúčam, ísť sa pozrieť na plochodrážne preteky naživo.“

Futbal: V argentínskej nominácii premiérovo Foyth, De Paul a Pereyra

Vaculík odštartoval aktuálnu sezónu v troch ligách. Okrem poľskej a švédskej reprezentoval v jej úvode aj anglický Leicester Lions. A práve v jeho farbách si v polovici apríla privodil jedno z najvážnejších zranení v doterajšej kariére.

„Išlo o otvorenú zlomeninu členka ľavej nohy. Šťastím v nešťastí bolo, že sa mi to stalo v meste Swindon. V tamojšej nemocnici si to lekári síce netrúfli operovať, no neďaleko odtiaľ je Bristol, kde je pre zmenu, čo sa týka traumatológie a plastickej chirurgie, jedna z najlepších kliník na svete. Tým pádom som nemohol ani trafiť do lepších rúk. Podstúpil som tam dve operácie, jednu dvaapolhodinovú a opäť dní druhú, ktorá trvala už deväť a pol hodiny. Bohužiaľ, bola potrebná aj plastika kože, takže zo stehna mi kožu aj s časťou tetovania premiestnili na členok. Očividne všetko dobre dopadlo, keďže už po šiestich týždňoch som opäť sedel na motorke,“ vrátil sa myšlienkami niekoľko mesiacov dozadu Vaculík.

Volejbal-MS: Brazília v semifinále narazí na Srbsko, Poliaci proti USA

S manželkou, slovenskou herečkou Kristínou Turjanovou, vychováva slovenský motocyklista dvoch synov – trojročného Marka a 9-mesačného Maxima. O tom, že by sa v budúcnosti aj oni venovali plochej dráhe, však nechce otec ani počuť.

„Možno to znie zvláštne, no bol by som nerád, ak by išli synovia raz v mojich šľapajach. Viem totiž, akú dlhú cestu treba prejsť k tomu, kým sa človek v tomto športe dostane na úroveň menšieho rizika. Človek na nej veľakrát padne, niečo si zlomí či niečo podobné. Už teraz zažívam chvíle strachu, keď vidím Marka rútiť sa na odrážadle dolu kopcom a trasie sa mu volant. Neviem si teda ani len predstaviť, ako by som reagoval, keby spadol na plochej dráhe. Myslím si, že na Slovensku máme veľa iných, krásnych športov a bol by som rád, keby si radšej vybrali niektorí z nich,“ poznamenal.

Chcem vedieť viac!

Vaculík sa od roku 2013 pýši titul majstra Európy, okrem toho vyhral tri Grand Prix (v v poľskom Chorzówe 2012 i 2018 a vlani v slovinskom Kršku).

„Už mi chýba len titul majstra sveta a mal by som všetko. Verím, že jedného dňa sa mi to splní. Veľmi po tom túžim. Už neraz som sa presvedčil, že v živote i v mojom športe to funguje tak, že ak veľmi niečo chceš a tvrdo a cieľavedome na tom pracuješ, tak sa to aj splní. Okrem toho poznám svoje možnosti, a preto verím, že raz ten titul majstra sveta dosiahnem,“ dodal Vaculík.

Môže vás zaujímať

Záborského gól a dve asistencie nestačili Lappeenrante v Helsinkách